Krvavej vojne  sa dalo predísť už pred štyrmi rokmi

Zhováral sa Maroš SMOLEC – Foto: SNN, internet

Koncom februára sme si pripomenuli štvrté výročie vojny na Ukrajine. Útok začalo Rusko 24. februára 2022 o 4. hodine ráno.  Malo ísť o rýchlu vojnu, pričom mier sa mal dohodnúť do mesiaca od invázie. Dnes napokon vyzerá všetko inak. Vojna je opotrebovacia, zákopová. Obe strany bojujú doslova o štvorcové metre, pričom daň na ľudských životoch za čiastočné úspechy je príliš vysoká. Podľa objektívnych odhadov si vojenská špeciálna operácia vyžiadala možno až 1,8 milióna mŕtvych, zranených a nezvestných. Vojne sa dalo predísť. Musíme sa však vrátiť o štyri roky dozadu. Čo sa vtedy dialo na diplomatickej úrovni medzi Ruskom, Ukrajinou a západnými krajinami, nám priblížil Radoslav ŽGRADA, novinár, ktorý sa venuje tomuto konfliktu, a nielen z oficiálnych zdrojov médií hlavného prúdu.

Po štyroch rokoch najničivejšej a najkrvavejšej vojny v Európe od konca druhej svetovej vojny možno aj trochu bilancovať a objektívne zhodnotiť či sa nezmernému ľudskému utrpeniu nedalo zabrániť. Informácie dostupné zo širokej škály zdrojov potvrdzujú jasný úmysel politických reprezentácií západných krajín rozvinúť konflikt, ktorý sa nakoniec vymkol kontrole. Následkami trpí najmä ukrajinský ľud, ako aj európsky spotrebiteľ. Existovala teda šanca, že by sa mier medzi bojujúcimi stranami uzavrel hneď po ruskom útoku?

Jednoznačne. Vo februári 2022 vtrhla ruská armáda na Ukrajinu, aby si vynútila bezpečnostný perimeter na svojej západnej hranici a vyriešila otázku potláčania práv etnických Rusov na Donbase. Prvý deň po invázii ukrajinský prezident V. Zelenskyj potvrdil, že ho Moskva kontaktovala, aby s ním rokovala o obnovení neutrality Ukrajiny. Tretí deň po invázii sa Rusko a Ukrajina dohodli na začatí rokovaní o mieri založenom na stiahnutí ruskej armády výmenou za ukrajinskú neutralitu.

Na túto podmienku Zelenskyj reagoval kladne, dokonca vyzval na uzavretie „dohody o kolektívnej bezpečnosti“, ktorá by zahŕňala aj Rusko, aby sa zmiernilo bezpečnostné súperenie medzi Ruskou federáciou a Západom. Rokovania, ktoré nasledovali, sú označované ako istanbulské, pri ktorých boli obe krajiny blízko dohode.

Podľa aktuálneho vývoja vnímame, že tieto prvotné mierové rokovania nedosiahli dôležitý mier. Prečo?

Zasiahli západné veľmoci. Spojené štáty a Spojené kráľovstvo mierové rokovania sabotovali. V Bielom dome vtedy existovala motivácia využiť relatívne veľkú ukrajinskú armádu na oslabenie Ruska ako strategického geopolitického súpera pred finálnou konfrontáciou s Čínou. Tento koncept je plne zabudovaný do bezpečnostnej doktríny Spojených štátov vo všetkých nosných štátnych dokumentoch. Prvýkrát sa s ním verejnosť mohla oboznámiť už v roku 1992 pod neoficiálnym názvom Wolfowitzova doktrína, keď o nej informoval denník The New York Times. Neuškodí si ju pripomenúť: „Prvým cieľom zahraničnej politiky USA je zabrániť znovuzrodeniu nového rivala ‒ a to buď na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo kdekoľvek inde. Toto je základná úvaha dominujúca novej regionálnej obrannej stratégii. Je nevyhnutné sa usilovať o zabránenie dominancii nepriateľských síl v regiónoch so zdrojmi, ktoré by mohli stačiť na vytvorenie globálnej moci.“

Ako teda Američania či Angličania konkrétne zasiahli do mierových rokovaní?

Prvý deň po ruskej invázii, keď Zelenskyj priaznivo reagoval na začatie rokovaní, Biely dom odmietol mierové rozhovory argumentujúc, aby Rusko najskôr stiahlo všetky svoje sily z Ukrajiny. Pre Moskvu to bolo neakceptovateľné, keďže vojenská prítomnosť bola rokovacím tromfom na dosiahnutie cieľa. O necelý mesiac neskôr sa amerického hovorcu Ned Pricea opýtali či Washington podporí Zelenského rokovania s Moskvou, na čo odpovedal záporne, pretože konflikt je súčasťou širšieho boja: „Je to vojna, ktorá je v mnohých ohľadoch väčšia ako Rusko, je väčšia ako Ukrajina… Kľúčové je, že sú tu v stávke princípy, ktoré majú univerzálnu platnosť všade, či už v Európe, či už v Indopacifiku, kdekoľvek medzi tým.“

Koncom marca 2022 samotný Zelenskyj v rozhovore pre týždenník Economist prezradil, že „na Západe sú ľudia, ktorým nevadí dlhá vojna, pretože by priniesla vyčerpanie Ruska, aj keby to znamenalo zánik Ukrajiny a bolo to za cenu ukrajinských životov“. Izraelskí a tureckí sprostredkovatelia vtedy potvrdili, že Ukrajina aj Rusko boli ochotné uzavrieť kompromis, ktorý by ukončil vojnu, než Washington a Londýn zasiahli, aby zabránili nastoleniu mieru.

Zelenskyj kontaktoval bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta, aby sprostredkoval mierové rokovania s Moskvou. Bennett povedal, že Putin je ochotný urobiť „obrovské ústupky“, ak Ukrajina obnoví svoju neutralitu, aby tak ukončila expanziu NATO. Zelenskyj túto podmienku prijal a „obe strany si veľmi priali prímerie“. Bennett potvrdil, že USA a Veľká Británia vzápätí zasiahli a „zablokovali“ mierovú dohodu, pretože dávali prednosť dlhej vojne, od ktorej si sľubovali strategickú porážku Moskvy. Západ, ktorý si bol vedomý sily ukrajinskej armády, odmietol istanbulskú mierovú dohodu a došlo k „rozhodnutiu Západu pokračovať v úderoch na Putina“, spomína Naftali Bennett.

Sú tieto informácie od izraelského vyjednávača objektívne? Nemôže to byť spravodajská alebo diplomatická hra na prospech ruských aktivít o uzatvorenie mieru s Ukrajinou čím skôr?

K rovnakému záveru dospeli aj tureckí vyjednávači. Rusko a Ukrajina sa dohodli, že konflikt vyriešia obnovením neutrality Ukrajiny. Turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu tvrdil, že niektoré štáty NATO chcú vojnu predĺžiť, aby vyčerpali Rusko: „Po rokovaniach v Istanbule sme si nemysleli, že vojna bude trvať tak dlho. (…) Ale po zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO som mal dojem, že v členských štátoch NATO sú takí, ktorí chcú, aby vojna pokračovala – nech vojna pokračuje a Rusko oslabuje. Situácia na Ukrajine ich príliš nezaujíma.“ Numan Kurtulmus, podpredseda Erdoganovej politickej strany, potvrdil, že Zelenskyj bol pripravený podpísať mierovú dohodu ešte pred zásahom USA: „Táto vojna nie je medzi Ruskom a Ukrajinou, je to vojna medzi Ruskom a Západom.

Tým, že Spojené štáty a niektoré európske krajiny podporujú Ukrajinu, začínajú proces predlžovania tejto vojny. To, čo chceme, je ukončenie tejto vojny. Niekto sa tu však usiluje vojnu neukončovať. USA považujú predĺženie vojny za svoj záujem.“ Ukrajinský veľvyslanec Oleksandr Čalja, ktorý sa zúčastnil na mierových rozhovoroch s Ruskom, potvrdil, že Putin „skúsil všetko“, aby dosiahol mierovú dohodu, a že sa im podarilo „nájsť veľmi reálny kompromis“. David Arachamija, poslanec ukrajinského parlamentu a šéf Zelenského politickej strany, neskôr tvrdil, že kľúčovou požiadavkou Ruska bola ukrajinská neutralita: „Boli pripravení ukončiť vojnu, ak by sme, podobne ako kedysi Fínsko, prijali neutralitu a zaviazali sa, že nevstúpime do NATO. To bol vlastne hlavný bod. Všetko ostatné boli kozmetické a politické ‚doplnky‘.“ Tiež Oleksij Arestovyč, bývalý Zelenského poradca, potvrdil, že Rusko sa zaoberalo najmä obnovením ukrajinskej neutrality.

Svetovej verejnosti je známy postoj vtedajšieho premiéra Veľkej Británie Borisa Johnsona, ktorý od začiatku radikálne vystupoval smerom k jednoznačnej vojenskej porážke Ruska…

Predbežnú mierovú dohodu potvrdili Fiona Hillová, bývalá úradníčka Rady národnej bezpečnosti USA, a Angela Stentová, bývalá národná spravodajkyňa pre Rusko a Euráziu. Hillová a Stentová napísali článok do časopisu Foreign Affairs, v ktorom načrtli hlavné podmienky dohody: „Zdá sa, že ruskí a ukrajinskí vyjednávači sa predbežne dohodli na obrysoch vyjednaného dočasného urovnania: Rusko ustúpi na pozície z 23. februára, keď kontrolovalo časť Donbasu a celý Krym, a výmenou za to Ukrajina sľúbi, že sa nebude usilovať o členstvo v NATO a namiesto toho dostane bezpečnostné záruky od viacerých krajín.“ Lenže… Deviateho apríla 2022 sa britský premiér Boris Johnson vydal do Kyjeva, aby dohodu narýchlo torpédoval, a ako zámienku uviedol zabíjanie v Buči.

Ukrajinské médiá uviedli, že Johnson prišiel do Kyjeva s dvoma odkazmi: „Prvý je, že Putin je vojnový zločinec, malo by sa naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať. A druhým je, že aj keď je Ukrajina pripravená podpísať s Putinom nejaké dohody o zárukách, oni (Spojené kráľovstvo a USA – pozn. autora) nie sú.“ V júni 2022 Johnson na zasadnutí skupiny G7 a NATO vyhlásil, že riešením vojny je „strategická vytrvalosť“ a že „teraz nie je čas sa dohodnúť a povzbudzovať Ukrajincov, aby sa uspokojili so zlým mierom“. Johnson tiež publikoval článok v The Wall Street Journal, v ktorom sa vyslovil proti akémukoľvek rokovaniu: „Vojna na Ukrajine sa môže skončiť iba porážkou Vladimíra Putina.“

Pred cestou Borisa Johnsona do Kyjeva Niall Ferguson, prispievateľ do viacerých významných periodík na Západe, vyspovedal niekoľko amerických a britských predstaviteľov, ktorí potvrdili, že bolo rozhodnuté o „predĺžení konfliktu, a tým vykrvácaní Putina“, pretože „jedinou konečnou hrou je teraz koniec Putinovho režimu“. Nemecký generál vo výslužbe Harald Kujat, bývalý šéf nemeckého Bundeswehru a bývalý predseda Vojenského výboru NATO, potvrdil, že Johnson mierové rokovania sabotoval.

Avšak „britský premiér Boris Johnson 9. apríla v Kyjeve zasiahol a zabránil podpisu mierovej dohody. Odôvodnil to tým, že Západ nie je pripravený na ukončenie vojny“. Podľa Kujata Západ požadoval ruskú kapituláciu. Generál Kujat vysvetlil, že tento postoj bol spôsobený vojnovými plánmi Spojených štátov proti Rusku: „Ich deklarovaným cieľom je oslabiť Rusko politicky, ekonomicky a vojensky do tej miery, aby sa potom mohli obrátiť na svojho geopolitického súpera, ktorý jediný je schopný ohroziť ich nadvládu ako svetovej veľmoci. Nie, v tejto vojne nejde o našu slobodu… Rusko chce zabrániť svojmu geopolitickému rivalovi USA získať strategickú prevahu, ktorá by ohrozila bezpečnosť Ruska.“ Toľko generál Kujat pre švajčiarsky Zeitgeschehen im Fokus.

Ak teda ukrajinská strana nemala problém s vlastnou neutralitou, prečo ukrajinský prezident mierovú dohodol nepodpísal napriek odmietaniu Západu?

Prečo sa Zelenskyj rozhodol nakoniec nepodpísať mier, zostáva pre vonkajšieho pozorovateľa nejasné. Môžeme len špekulovať, čo si medzi sebou s predstaviteľmi Západu povedali. Ak by Zelenskyj usiloval o mier s Ruskom, potom by sa mu nedostalo podpory zo Západu a predvídateľne by čelil povstaniu krajne pravicových, plne vyzbrojených skupín, ktoré sa začlenili do bezpečnostného aparátu štátu v priebehu rokov 2014 – 2022.

Naopak, ak by sa Zelenskyj rozhodol pre vojnu, potom by NATO poslalo všetky dostupné zbrane a financie potrebné na porážku Ruska, Západ by na Rusko uvalil ochromujúce sankcie a tlačil by na medzinárodné spoločenstvo, aby Moskvu izolovalo, čo sa aj deje. Zelenskyj by tak mohol dosiahnuť to, čo sa nepodarilo Napoleonovi ani Hitlerovi – poraziť Rusko, na čom by mohli mnohí vplyvní na Ukrajine zbohatnúť. Lebo vieme, že na Ukrajine aj počas vojny prekvitá korupcia na najvyšších miestach.

Nie je to však privysoká daň Ukrajiny za vedenie vojny proti stále silnému Rusku, ktoré má nielen zbraňový, ale aj ľudský takmer neobmedzený potenciál?

Zelenského poradca Oleksij Arestovyč v roku 2019 vysvetlil, že veľká vojna s Ruskom je cenou za vstup do NATO. Arestovyč predpovedal, že hrozba vstupu Ukrajiny do NATO „vyprovokuje Rusko na začatie rozsiahlej vojenskej operácie proti Ukrajine“ a Ukrajina by mohla vstúpiť do NATO po porážke Ruska. Predpokladalo sa, že víťazstvo nad Ruskom je isté, pretože Ukrajina bude iba predvojom širšej zástupnej vojny NATO: „V tomto konflikte nás bude Západ veľmi aktívne podporovať – zbraňami, vybavením, pomocou, novými sankciami proti Rusku a dosť možné, že aj zavedením kontingentu NATO, bezletovou zónou atď.

Neprehráme, a to je dobre“. Súčasný vývoj tento plán potvrdzuje.  Západ hneď od začiatku konfliktu spustil propagandistickú mašinériu, aby presvedčil verejnosť, že vojna proti Rusku je jedinou cestou k mieru; že ruská invázia bola „nevyprovokovaná“; cieľom Moskvy bolo dobyť celú Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz až po bizarné tvrdenia, že sa Putin zastaví až pri Atlantickom oceáne; stiahnutie Ruska z Kyjeva nebolo prejavom dobrej vôle, ktorý by mal byť opätovaný, ale prejavom slabosti; s Putinom nebolo možné rokovať atď. a pod. Vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg následne tvrdil, že „zbrane sú cestou k mieru“. Verejnému tlaku sa podriaďovali aj nezainteresované politické reprezentácie. Napríklad na Slovensku a v Česku, aby sa zabezpečila uniformnosť verejnej mienky a na podriadenie tomuto cieľu došlo k protiústavnému vypínaniu nezávislých médií, ktoré ponúkali iný pohľad na vojnu. Zelenskému bola prisúdená rola nového Churchilla – statočne bojujúceho do posledného Ukrajinca, namiesto toho, aby sa zmieril so zlým mierom.

V súčasnosti obe strany spolu s Američanmi rokujú o mieri. Na stole už majú však iné požiadavky od Ruska ako pred štyrmi rokmi…

Vojna neprebiehala podľa očakávania. Rusko vybudovalo silnú armádu a poráža Ozbrojené sily Ukrajiny podporované NATO. Protiruské sankcie boli prekonané preorientovaním ekonomiky na východ. Namiesto izolácie sa Rusko ujalo vedúcej úlohy pri budovaní multipolárneho svetového poriadku. Preto sa požiadavky vystupňovali. Konflikt možno ukončiť aj dnes. Prvým krokom je priznať si pravdu, nežiť v dogmatických vzorcoch a v realite vykonštruovanej propagandou. Problémy doby sa dajú riešiť len tak, že pochopíme a začneme akceptovať objektívnu realitu.

Skutočné príčiny a ich kauzálne následky. Cieľom Ruska nie je územie, ale ukončenie expanzie NATO, keďže Moskva tento proces považuje za existenčnú hrozbu. Expanzia NATO je zdrojom konfliktu a územný spor je jeho dôsledok. Geopolitický záujem Západu sa stal krutým ortieľom pre milióny Ukrajincov. Samotný  Zelenskyj v roku 2022 v rozhovore pre The Economist povedal: „Na Západe sú ľudia, ktorým neprekáža dlhá vojna, pretože by znamenala vyčerpanie Ruska, aj keby to znamenalo zánik Ukrajiny a išlo o vyhladenie Ukrajincov“.