Po demonštrácii v posledný januárový piatok, na ktorej sa zúčastnilo podľa môjho odhadu okolo tritisíc ľudí, ovládli protestujúci proti praktikám a korupcii politikov, opisovaných v materiáli Gorila, bratislavské námestia aj 3. februára. Tentoraz prišlo podľa rôznych zdrojov okolo 10 tisíc nespokojných občanov, ba čo viac, protesty sa rozšírili aj do Košíc, Prešova, Nitry, Žiliny či Zvolena. Čo je vlastne cieľom protestujúcich?
Prvý protest sa začínal na bratislavskom Námestí SNP o tretej popoludní a tesne pred začiatkom som napočítal vari tri stovky účastníkov. S tým, ako sa blížil koniec pracovného času, pribúdalo ľudí aj rečníkov na improvizovanom pódiu. Organizátori stavili na fenomén dnešnej doby – sociálne siete na internete, nieslo to však so sebou riziko nejednotných požiadaviek. Rovnako miestami rozpačito zazneli aj slová rečníkov. Od pripomenutia novembra 89 a skladby Sľúbili sme si lásku, čo vyznelo pateticky mimo misu, až po čudné slová o tom, že Československo sa nemalo rozpadnúť. Táto naivita, ak nie provokácia, pomkla niekoľkých zúčastnených k výrokom: „Už len to by nám chýbalo, aby sme okrem slovenských goríl mali na krku aj gorily pražské...“
Spomínaná nejednotnosť organizátorov, ich naivita a politická neskúsenosť sa prejavili aj pri druhom proteste. V podstate jedinou požiadavkou, na ktorej sa jednotlivé prúdy protestujúcich zhodli, bola požiadavka vyšetriť celú korupčnú aféru, vinníkov potrestať a starú politickú gardu dnešnej vládnej koalície na čele s Mikulášom Dzurindom a Ivanom Miklošom poslať do politického dôchodku.
Podľa organizátorov budú protesty pokračovať, no už teraz sa objavujú úvahy, ktorý politický subjekt na tom získa najviac. A nielen to. Zranení policajti a následné použitie vodného dela pri druhom bratislavskom proteste však pred nás kladú aj otázku, akou cestou sa protesty proti gorilím praktikám vyberú.
Maroš M. BANČEJ