Po troch rokoch ničivej vojny na Ukrajine nastáva pomalé rozuzlenie tejto geopolitickej zápletky. Západ sa od prvého momentu postavil na stranu Kyjeva s cieľom dosiahnuť strategickú porážku Ruska, a tým potvrdiť dominanciu liberálneho svetového poriadku riadeného euroatlantickým centrom. Vývoj situácie už dnes môžeme považovať za porážku Kyjeva a prostredníctvom neho aj postoj Západu. V pragmatických Spojených štátoch amerických sa administratíva Donalda Trumpa snaží neblahý výsledok vojny otočiť a predať domácemu publiku, ako aj svetovej verejnosti ako „dohodu“ vyrokovanú Putinom z pozície mediátora.
Pritom, ako informoval denník The New York Times v článku The Secret History of the War in Ukraine v marci tohto roka, Spojené štáty americké boli omnoho hlbšie zainteresované v konflikte, ako oficiálne priznávajú. Mierové iniciatívy Donalda Trumpa možno napriek tomu vnímať ako pozitívne. Z geopolitického hľadiska ide o priznanie reality a o snahu rozviazať si ruky v iných, pre záujmy USA v dôležitejších oblastiach, a to predovšetkým na Blízkom východe, v Iráne a v konfrontácii s Čínou. V neposlednom rade ide aj o zameranie na riešenie vážnych domácich problémov.
V Európe zvolili opačný prístup. Niektorí európski lídri zúfalo tlačia na pokračovanie konfliktu v slepej nádeji na nerealistické oslabenie Putina. Ruská vojnová mašinéria stále mohutnie, no európske ekonomiky chradnú. Ukrajine dochádzajú bojaschopní muži a Kyjev sa musí uchyľovať k veľmi smutným obrazom odchytu vlastných občanov na uliciach, pričom do Putinovej armády sa mesačne hlási šesťdesiattisíc dobrovoľníkov. Ukrajina potrebuje nevyhnutne oddych. Front praská vo švíkoch pred začínajúcou letnou ruskou ofenzívou. V tejto nelichotivej situácii lídri európskej „koalície ochotných“ na čele s britským premiérom K. Starmerom, francúzskym prezidentom E. Macronom a novým nemeckým kancelárom F. Merzom navrhli ultimátum Moskve na „bezpodmienečné tridsaťdňové prímerie“. Vladimír Putin im vytrhol z rúk diplomatickú iniciatívu protinávrhom na pokračovanie istanbulských rokovaní, prerušených na jar 2022 po zásadu vtedajšieho lídra Veľkej Británie Borisa Johnsona.
Fakt, že došlo k priamym rokovaniam medzi delegáciami Ruska a Ukrajiny v piatok 16. mája v paláci Dolmabahce, je pozitívnym signálom. Rokovaniam predchádzalo trojstranné stretnutie medzi Tureckom, USA a Ukrajinou a tiež samostatná schôdzka hlavného ruského vyjednávača Vladimíra Medinského s americkým tímom. Na dvojhodinovom stretnutí sa obe strany dohodli na výmene tisíc vojnových zajatcov z každej krajiny a na podrobnom vypracovaní vlastnej predstavy o možnom prímerí. Navzdory od vyjadrení a prianí Kyjeva aj európskych lídrov sa objektívne celý proces uberá smerom k ukrajinskej kapitulácii. Otázkou zostáva, ako dlho sa bude ešte bojovať a koľko území Ukrajina ešte stratí, kým príde k jej akceptácii.
Text: Radoslav ŽGRADA – Foto: Internet
