Text a foto: Ján SEMAN
Národný cintorín v Martine, jedinečné miesto odpočinku slovenských velikánov, sa čoskoro stane miestom poslednej rozlúčky s dvoma legendami našej kultúry – režisérom Jurajom JAKUBISKOM a hercom Štefanom KVIETIKOM. Rozhodnutie komisie Mesta Martin pre správu Národného cintorína, ktorej členmi sú aj zástupcovia Matice slovenskej, umožnilo pochovanie oboch výnimočných osobností slovenskej kinematografie práve v tomto historicky významnom pietnom mieste. Jeho genius loci vytvára dôstojnú atmosféru úcty, hrdosti a spolupatričnosti.
Matica slovenská zohrala v tomto rozhodnutí kľúčovú úlohu. Práve jej predseda Marián Gešper vnukol manželke zosnulého Juraja Jakubiska myšlienku, že Národný cintorín v Martine by bol vhodným miestom pre posledný odpočinok jej manžela. V Martine sa spája slovenská kultúrna pamäť s osobnými koreňmi režisérovej manželky Deany Jakubiskovej, ktorá pochádza zo známej Horváthovskej rodiny.
Jej predkovia sú pochovaní na Národnom cintoríne a v dome jej predka Jozefa Horvátha zomrel samotný S. H. Vajanský. V rámci osláv stopäťdesiateho výročia založenia Matice slovenskej a dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky v roku 2013 Matica slovenská ocenila Juraja Jakubiska cenou dvadsaťročia.
Podobne aj Štefan Kvietik, ktorý zomrel 21. marca 2025 vo veku deväťdesiatich rokov, má k Martinu hlboký osobný vzťah. Nielenže tu začínal svoju hereckú kariéru v miestnom divadle, ale jeho manželka Eva Kvietiková-Juríčková pochádza priamo z tohto mesta. Medzi jej príbuzných patria napríklad právnik a politik Miloš Vančo či dramatik Ivan Stodola, ktorí sú tiež pochovaní na Národnom cintoríne. Matica slovenská si navyše tohto velikána uctila ešte počas jeho života – v roku 2024 mu udelila mimoriadnu cenu za celoživotný prínos pre slovenský film.
Miesta pre hroby oboch umelcov komisia vytypovala v stredovej časti cintorína v sektore A – teda medzi najvýznamnejšími postavami slovenských dejín. Takéto rozhodnutie nie je náhodné, ale nadväzuje na dlhodobú snahu Matice slovenskej podporovať a zachovávať výnimočnosť Národného cintorína v Martine. Práve Matica výrazne prispela k ochrane tohto miesta, keď sa zapojila do podpory petície „Národný cintorín môže byť len jeden“.
Aj vďaka tlaku matičiarov a osobnému nasadeniu predsedu Gešpera bol z rokovania stiahnutý návrh na vytvorenie druhého národného cintorína na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Matica slovenská v tom čase verejne vyzvala poslancov Národnej rady SR, aby bez ohľadu na politické rozdiely podporili zachovanie historickej kontinuity – lebo genius loci národného cintorína je a zostáva v Martine. Ak by nebolo iniciatívnych mestských poslancov a členov petičného výboru z Martina, ktorí prišli s uvedenou petíciou, i ostatných inštitúcií, medzi nimi aj Matice slovenskej, ktovie, ako by to dopadlo.
Rozhodnutie o pochovaní Juraja Jakubiska a Štefana Kvietika v Martine je preto nielen logickým, ale aj hlboko symbolickým gestom úcty k osobnostiam, ktoré formovali slovenskú kultúru. A Matica slovenská je pri tom – ako jej strážkyňa, podporovateľka i iniciátorka.
