História je len jedna. To, čo sa v minulosti udialo, sa zmeniť nedá. Je to základ časového vývoja ľudstva. Dejiny možno interpretovať rôznym spôsobom. Hovorí sa, že ich tvoria víťazi. Prepisujú a ohýbajú podľa svojich záujmov. Ide len o to, či títo „transformátori“ dejín ovládajú verejný priestor natoľko, že im početné spoločenstvo napokon uverí. Príkladom manipulácie dejinných udalostí sú totalitné režimy. Vzorom boli najmä nacisti.

Oklamali celý nemecký národ. Napokon ich klamlivá rasová a svetovládna politika vyústila do najväčšieho svetového vojenského konfliktu a najmasovejšej genocídy v ľudskej histórii. Práve v týchto dňoch si pripomíname osemdesiate výročie od ukončenia druhej svetovej vojny. A novodobí vykladači dejín sa vynárajú zo zákulisia a opäť horúčkovito splietajú svoje propagandistické siete.

Vo vystúpeniach viacerých európskych politikov či médií zaznievajú stále hlasnejšie slová, ktoré bagatelizujú význam sovietskej Červenej armády pri oslobodzovaní Európy. Zďaleka nie som zástancom sovietskej totalitnej politiky zrodenej z násilného prevratu v roku 1917 v Petrohrade. Môj otec po roku 1968 profesijne a osobnostne doplatil na tento komunistický mor. Normalizácia sa dotkla celej našej rodiny.

Napriek tomu nebudem spochybňovať historickú úlohu a desiatky miliónov mŕtvych vojakov v boji proti nemeckému nacizmu. Účelová kampaň spochybniť zásluhy Červenej armády na oslobodení Európy sa začala po tom, ako súčasná Ruská federácia zaútočila na Ukrajinu.
Takzvaný civilizovaný Západ okamžite zatrúbil do protiútoku a presvedčil Ukrajincov, aby sa Rusom postavili. Tak aj urobili. Bolo to odvážne. Hodné uznania. Je však otázne či múdre… Výsledok je po troch rokoch vojny zrejmý.

Američania už nemajú záujem podporovať ukrajinské odhodlanie brániť sa agresii a Európska únia nateraz nemá na to zdroje ani zbrane. Ukrajinci dennodenne strácajú nielen územie, ale najmä ľudské životy. Mŕtvi na oboch stranách sa počítajú na státisíce. Mier je nevyhnutný, aj keď bude boľavý…

Spájať dnešné geopolitické dianie s históriou je aktuálny nástroj prekrúcania dejín. Je poľutovaniahodné, že mnohí európski lídri nemajú záujem uctiť si obete vojakov, ktorí položili životy pri oslobodzovaní aj ich území. A tých politikov, ktorí tak urobia zo slobodnej vôle zato odsudzujú a osočujú. Nie je to ani správne a ani demokratické.

Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN

Foto: Peter VRLÍK, D MS Liptovský Mikuláš