Z plejády vynikajúcich hercov, ktorí zostali v mysliach pamätníkov, sa dnes pristavme pri Karolovi MACHATOVI. Je to totiž desať rokov, čo sa pobral do hereckého neba. Stalo sa tak 3. mája 2016 a sme skalopevne presvedčení, že odchádzal s pocitom dobrej a poctivo vykonanej práce. Karol Machata sa narodil v Malackách 13. januára 1928. Jeho rodičia pracovali na pálfiovskom panstve. Zo štyroch detí bol najmladší…
Ako dvanásťročný začínal v rozhlase a tiež ako ochotnícky herec. Otec chcel mať z neho ekonóma, ale to ho nenapĺňalo. Preto vyštudoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Dráhu profesionálneho herca začínal v Armádnom divadle v Martine, kde pôsobil v sezóne 1952 ‒ 1953. V tom čase vynikol ako Geľo Sebechlebský alebo ako Jánošík. Na scéne SND sa predstavil aj ako Rómeo, keď mu partnerkou Júliou bola Mária Kráľovičová.
Stal sa stabilným členom SND, na ktorého doskách prežil štyri a pol desaťročia. Veľa postáv stvárnil aj pred filmovou alebo televíznou kamerou. Jeho popularita vzrástla po prezentácii filmu Dáždnik svätého Petra v roku 1958, čo bolo koprodukčné dielo česko-slovenských a maďarských filmárov. Predlohou bol rovnomenný román Kálmána Mikszátha. Po jeho boku vystupovala maďarská herečka Mari Törőcsiková. Väčšinu exteriérov nakrúcali v horskej dedine Žibritov neďaleko Krupiny, kde si na tie chvíle dodnes spomínajú. Svoje pochopenie pre postavu, ktorú mal stvárniť, preukázal aj v klasickom diele Červené víno, v českom filme Stíny horkého léta alebo v rozprávke Soľ nad zlato. Mimochodom, rozprávky mal rád. Svojím nezabudnuteľným zamatovým hlasom ich prinášal deťom v rozhlasových Rozprávkach na dobrú noc a desiatky z nich vyšli i na gramoplatniach.
Na našej najvýznamnejšej divadelnej scéne pôsobil do roka 1998. Vtedy sa ako sedemdesiatnik rozhodol opustiť dosky, ktoré údajne znamenajú svet, a utiahol sa do ústrania, mimo búrlivého spoločenského diania. „Divadlo má svoju vôňu ‒ vôňu farieb, gleja, kostýmov. Tá vôňa je lákadlo pre tých, ktorí, ak dakedy prídu do divadla a zacítia ju, už nikdy neodídu. Lebo z tej vône sa rozvonia srdce,“ vyjadril sa pri odchode z divadelnej scény.
Na staré kolená ho ťažko zasiahla smrť 45-ročného syna Staška, kameramana, ktorý zomrel na embóliu pľúc, ako aj skon zronenej a úprimne milovanej manželky Marianny. „Chodili sme spolu päť rokov a na Silvestra 1950 sme sa zobrali,“ spomínal. „O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“
„Oni neboli manželským párom, ktorý by si potreboval svoju lásku verejne prejavovať. Oni svoj vzťah žili, boli ako jedno telo a jedna duša a všetkým, ktorí to mali možnosť vídať, to bolo okamžite jasné,“ opísal ich vzťah herec Martin Huba. V roku 1979 sa stal Karol Machata Národným umelcom a v roku 2003 pri príležitosti sedemdesiatych piatych narodenín si z rúk prezident Rudolfa Schustera prevzal Pribinov kríž II. triedy. Posledné roky prežil u syna Mariána v Modre, odkiaľ pred desiatimi rokmi odišiel do hereckého neba.
Text: Jozef SLIACKY – Foto: Internet
