Trhová ekonomika bez dlhov je nefunkčná. Svedčí o tom skutočnosť, že jej terajší globálny verejný dlh je na úrovni 90 percent HDP, čo vo finančnom vyjadrení je vyše 100 biliónov amerických dolárov. Terajší energetický šok z vyšších cien ropy sa určite podpíše pod nárast inflácie, na čo centrálne banky budú reagovať vyššími úrokovými sadzbami. Preto štáty ako Slovensko, ktoré si bez požičiavania peňazí nedokážu zabezpečiť spravovanie vecí verejných, zaplatia za emisie ďalších štátnych dlhopisov viac. Pre poriadok si pripomeňme, že na svete sú najviac zadlžené tieto štáty: USA (38 biliónov), Čína (20 biliónov), Japonsko (11 biliónov dolárov). Pokiaľ sa dlhy prepočítajú k HDP, Japonsko má dlh 250 percent, Čína 106 percent a USA 103 percent. Z európskych krajín sú najväčšie dlhy k HDP v Grécku 150 percent, v Taliansku 135 percent a vo Francúzsku 113 percent. Pokiaľ ide o Slovensko, verejných dlh predstavuje 61 percent k HDP, čo je okolo 83 miliárd eur.
Európske fiškálne pravidlá o deficite verejných financií vo výške 3 percentá k HDP a deficite verejného dlhu vo výške 60 percent k HDP neplnia ani zakladajúce štáty EÚ a eurozóny. Problémom Slovenska je najmä nízky rast HDP, ktorý bol v roku 2025 len 0,8 percenta a s rovnakým percentom rastu sa počíta aj v tomto roku. Dôvod? Tak ako v najväčšej ekonomike EÚ v Nemecku ‒ odstrihnutie od lacných energií z Ruska a strata konkurencieschopnosti EÚ. Posledný samit EÚ však potvrdil, že najvyšších predstaviteľov členských štátov Únie klesajúca konkurencieschopnosť málo zaujíma, keďže hlavným bodom samitu bola deväťdesiatmiliardová „pôžička“ Ukrajine.
Terajšia i budúca vláda budú musieť v konsolidácii verejných financií pokračovať; podľa všetkého už aj s inými konsolidačnými opatreniami. Tie na strane príjmov nebudú zaťažovať len priame dane občanov a podnikov, ale viac sa sústredia na nepriame dane vrátane prísnych daňových kontrol. Na strane výdavkov to má byť najmä zníženie nákladov na spravovanie veci verejných, keďže verejné dlhy k HDP sa každý rok zvyšujú.
Rok 2026 bude aj v závislosti od geopolitickej situácie pre domácnosti, ako aj pre podniky problematický. V prvom prípade sa pre vyššiu infláciu nižší rast miezd a stúpajúcu nezamestnanosť predpokladá pokles domácej spotreby, ktorá sa na raste HDP doteraz podieľala najviac. Pokiaľ ide o podnikateľov, unisono sa tvrdí, že podnikateľské prostredie sa zhoršuje, čoho dôkazom je rast počtu bankrotov najmä firiem zahraničných vlastníkov, a tiež „neochota“ zahraničných firiem podnikať na Slovensku vraj pre klesajúcu úroveň absolventov škôl a narastajúce náklady na zamestnancov. Pre energetickú krízu sa nepredpokladá pokles úrokovej sadzby v ECB, skôr naopak. Rast úrokových sadzieb zvýši nielen náklady podnikateľov a živnostníkov, ale aj splácanie hypotekárnych úrokov, čo ešte viac zhorší dostupnosť bývania.
Text: Róbert HÖLCZ – Foto: Internet
