Strategickým miestom terajšieho blízkovýchodného konfliktu je len Hormuzský prieliv. V čase jeho bezproblémovej prevádzky ním preplávalo veľa tankerov naplnených fosílnymi palivami, bez ktorých ‒ ako to vidíme dnes ‒ by globálna ekonomika bola v hospodárskom kŕči. V akom stave sa v súčasnosti táto strategická dopravná tepna nachádza? Irán ju čiastočne blokuje a pod kontrolou iránskych ozbrojených jednotiek sa cez ňu dostanú len lode „priateľské“ iránskemu režimu alebo len lode, ktoré za preplávanie úžinou poriadne zaplatia.
To sa však nepáči prezidentovi Trumpovi, ktorý mieni komerčné plavidlá sprevádzať americkými zabezpečovacími vojenskými loďami. Pokiaľ ide o „platenie“, treba rozlišovať obsah pojmov prieliv a prieplav. V prvom prípade ide prírodný úkaz a za prechod ním sa nesmie platiť. Preto sa ani za preplávanie Hormuzským prielivom nikdy neplatilo. V druhom prípade ide o „zásah človeka“, ktorý prieplav vybudoval za peniaze investora, prevádzka je zabezpečovaná a udržovaná technickými prostriedkami, takže peňažné náklady musia zaplatiť lodné spoločnosti.
Irán už otvorene hovorí, že preprava lodí bude spoplatnená na princípe lodného mýta, z príjmu ktorého zaplatí aj svoju vojnou poničenú hospodársku infraštruktúru. Pre americkú stranu je však zlou správa, že platiť sa nebude v dolároch, ktoré v prípade predaja ropy poznáme ako petrodoláre, za ktoré aj Irán nakupoval americké štátne dlhopisy, ale v čínskej mene jüan. Za ne Irán v súčasnosti vo veľkom nakupuje čínske, keďže od prvého januára 2024 je riadnym členom spoločenstva BRICS.
Čína postupne znižuje objem prepravy cez Hormuzský prieliv, keďže si potrebu ruskej ropy zabezpečuje cez odbočku vetvy ropovodu Východná Sibír ‒ Tichý oceán, označovanú ako ESPO, a to v rekordnom objeme vyše dva bilióny barelov. Znamená to, že čínska ekonomika nie je bezprostredne závislá len od prepravy ropy cez Hormuzský prieliv, aj keď je najväčším odberateľom iránskej ropy. Nakupuje až osemdesiat percent z celkového iránskeho exportu tejto suroviny, podľa všetkého aj s výraznými zľavami.
Pre samotný Irán je to výhodný obchod, keďže za ropu platí Čína vo svojej mene a Irán tak môže na čínskom trhu nakupovať všetko, čo potrebuje. Aká je spolupráca oboch členských štátov BRICS aj vo vojenskej oblasti, môžeme iba hádať. Americký prezident sa už nechal počuť, že ak sa táto kooperácia potvrdí, uvalí na Čínu až 50-percentné clo na dovoz čínskych výrobkov na americký kontinent. Politické vrenie však vyvoláva aj rozhodnutie D. Trumpa po neúspešných rokovaniach s Iránom o mierovej dohode blokovať vstup všetkých, teda aj čínskych lodí do iránskych prístavov.
Niekoľkým čínskym lodiam sa podarilo prielivom preplávať, ale mimo iránske prístavy. Čína označila americkú námornú blokádu prielivu za nebezpečnú s rizikom, že ak sa zapoja aj ďalšie krajiny z členských štátov NATO, nadobudne konflikt širší medzinárodný charakter so všetkým následkami na globálnu ekonomiku. Či ostane Čína len pri vyhláseniach alebo na ochranu svojich tankerov zvolí aj vojenskú prítomnosť trebárs i napadnutím Taiwanu, radšej ani neuvažujme.
Text: Róbert HÖLCZ – Foto: Internet
