Z mapy Slovenska môže zmiznúť Štúrovo aj Kolárovo, názov Bratislava tiež neznie dosť maďarsky!
Rómovia na Spiši, v Zemplíne aj v Šariši by pokojne mohli žiadať, aby sa Letanovce, Žehra, Jarovnice alebo Švedlár pomenovali po rómsky. Na Slovensku je bezmála šesťdesiat obcí, v ktorých Rómovia tvoria vyše 20 percent obyvateľov. Uznesenie vlády č. 827/2011 z 19. decembra minulého roka im to umožňuje, aj keď sa v ňom uvádza, že označenie obcí v rómskom jazyku je totožné s názvami obcí v štátnom jazyku. Prečo?
Ostatným menšinám sa totiž umožňuje v takýchto obciach nielen oficiálne dvojjazyčnosť, ale najnovšie „formou hlasovania svojich obyvateľov rozhodnúť o zmene označenia obce v jazyku menšiny“! S iniciatívnym návrhom prišiel podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny R. Chmel (Most –Híd). Napriek výhradám ministrov vnútra a kultúry aj napriek nesúhlasnému stanovisku Legislatívnej rady vlády kabinet I. Radičovej tento dokument schválil. Mení sa ním a dopĺňa nariadenie vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, kde občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľov.
■ SLOVÁCI PROTESTUJÚ
Na nariadenie okamžite reagovalo združenie Slovákov žijúcich na juhu Slovenska: „Protestujeme proti opätovnému zavádzaniu horthyovských názvov miest a obcí na južnom Slovensku, čo považujeme za nehoráznu urážku obetí vtedajšieho krutého režimu...,“ píše sa v stanovisku, ktoré sme už v SNN publikovali minulý týždeň. „Starý Plzeňák Chmel sa nad rapídnym zhoršovaním komfortu štátotvorného národa na jeho vlastnom území vôbec nepozastavuje a plazivá maďarizácia slovenského územia je mu prinajmenšom ľahostajná,“ pridal ďalšie tvrdenie pre SNN už k zverejnenému postoju Panslovanskej únie jej predseda JUDr. Milan Janičina. Rómov sme do nej zatiahli len na potvrdenie faktu, že sa pri jej varení vychádzalo z receptúr a ingrediencií, ktoré sú po chuti len jednej národnostnej menšine na Slovensku, keďže od nijakého vajdu ani od starostu rusínskej alebo ukrajinskej obce sme nepočuli, žeby im na pomenovaní ich sídel čosi prekážalo. Ale ambiciózni, bojovní „žitnoostrovskí polgármestri aj ich abovskí a zemplénski pucipajtáši“ už stihli prepátrať všetky uhorské archívy a kroniky aj zorganizovať petičné akcie a miestne plebiscity, aby sa mohli vrátiť k tým najstarším maďarským názvom, aké v nich našli. Otŕčajú do kamier staré katastrálne mapy, bijú sa do pŕs a z obrazoviek slovenskej verejnoprávnej televízie vyhlasujú: „Nijaké Štúrovo, ale Párkány, nie Kolárovo, ale Gúta..., Gútor, Bös, Feled...“ Vo vytržení by boli z magyar város Pozsony.
■ TURULOVIA, VITÉZI A TRUĽOVIA
„Na plazivú maďarizáciu upozorňujeme od chvíle vztýčenia prvých turulov na našom území“, hovorí M. Janičina. „ Je to dlhodobá záležitosť a premyslená politika, ktorú uskutočňujú maďarskí revizionisti na území toho-ktorého štátu. Paradoxne, u nás sa to deje s masívnym využívaním slovenského právneho poriadku. Treba jasne a rázne povedať, že Veľké Maďarsko nikdy neexistovalo, existovalo len Uhorsko ako mnohonárodnostný štát, v ktorom len 29 percent obyvateľstva hovorilo po maďarsky. Nejde o obnovu veľkého Uhorska, ale o snahu vytvoriť Veľké Maďarsko. Len truľovia by si nevedeli rozšifrovať gobelín v maďarskom parlamente s názvom Zaujatie vlasti, na ktorom vitézi, rytieri v brnení a lesklej zbroji, na bielych koňoch prichádzajú do Karpatskej kotliny, kde ich vítajú domorodci odetí v ľanových odevoch, výrazne pripomínajúcich slovenský kroj, chlebom a soľou. Takto oni vidia a chápu históriu. Môže sa zriadiť a vymenovať tisíc spoločných komisií, nikdy nenapíšu maďarsko-slovenský dejepis, aj keby sme sa im načisto poddali a ustúpili vo všetkom!“
■ ÚČELOVÉ ARGUMENTY
R. Chmel na svojej webovej stránke www.vicepremier.sk v deň schválenia vládneho nariadenia uvádza dôvody, ktoré ho viedli k predloženiu tohto materiálu do vlády. Okrem iného píše: „V roku 1948 boli jediným škrtnutím pera, svojvoľným rozhodnutím totalitného štátu vykázané do ilegality stovky tradičných názvov obcí na jazykovo zmiešaných územiach Slovenska... V roku 1994 tzv. tabuľový zákon len čiastočne a hlavne veľmi nedôsledne odstránil tento protiprávny stav. Zákonodarca napríklad v prílohe zákona jednoducho ‚zabudol‘ uviesť 23 miest a obcí, čím sa v nich ešte stále uplatňoval princíp, ktorý vytvoril a presadil totalitný štát v čase najtemnejšej doby neslobody. Tieto mestá a obce nemohli byť označované v jazyku menšiny, ako keby tam menšiny ani nežili...“
Takže temná totalita. Ako potom nazvať postup, keď sa nariadenie odvolanej vlády postaví nad zákon a oprie o neplatnú demografiu – staré výsledky sčítania ľudu? Nie je tým novodobým temnom skutočnosť, že vláda nie je schopná vyhlásiť výsledky sčítania obyvateľstva, ktoré sa uskutočnilo ešte koncom mája 2011! Alebo žeby práve preto...