Ján HOLLÝ bol slovenský Homér

Dagmar KRAMPLOVÁ – Foto: Internet

V marci sme si pripomenuli 240. výročie narodenia básnika, spisovateľa a národovca Jána HOLLÉHO, ktorého poznáme ako zakladateľa národnej epickej tvorby, obrancu slovenského jazyka, spisovateľa, ktorý svojimi historickými eposmi pripomenul slovenskému národu staré slovenské dejiny a obnovil historickú pamäť nášho národa a v ťažkých podmienkach veľmi úspešne tvoril a pozdvihol našu kultúru. Často o Jánovi Hollom hovoríme práve ako slovenskom Homérovi a treba povedať že právom.

Ak nahliadneme ďaleko do európskych antických dejín, ktorými sa aj sám Ján Hollý inšpiroval, nachádzame mnoho podobností práve s legendárnym gréckym autorom Homérom, ktorý bol otcom antickej gréckej literatúry. O Homérovi sa hovorí ako o básnikovi gréckeho temného obdobia, ktoré prebiehalo v antickom Grécku približne v rokoch 1200 až 800 pred naším letopočtom a bolo obdobím, keď takmer všetka predchádzajúca literárna činnosť v Grécku zanikla.

Dodnes nám z časov spred tohto obdobia zostali len torzá, zmienky a čriepky niekdajšej mykénskej kultúry alebo nerozlúštené písomné pamiatky z týchto archaických čias, aké nachádzame na pevninskom Grécku i na Kréte. Z týchto dôb vyviedol antických Grékov až básnik Homér, ktorý svojou spisovateľskou činnosťou zachránil historickú pamäť gréckeho národa a obnovil spomienky na také historické udalosti ako Trójska vojna a na mnohých antických hrdinov.

• HRDINSKÉ EPOSY

Ak by sme opisovali život Jána Hollého, nehovorili by sme inak. Ján Hollý sa narodil v rodine chudobných rodičov rovnako ako legendárny Homér. Jeho rodičmi boli Vavrinec Hollý a Alžbeta Hollá, rodená Bleščáková, roľníci z Borského Mikuláša na dnešnom Záhorí, kde Ján Hollý absolvoval aj základnú školu. V štúdiách pokračoval v Skalici, v Bratislave a v Trnave, kde vyštudoval filozofiu a neskôr aj teológiu v mariánskom seminári.

Svoju literárnu tvorbu začal už počas svojho štúdia spočiatku v latinčine, no neskôr sa v literárnej tvorbe vrátil k svojmu rodnému jazyku, ktorý začal rozvíjať v bernolákovskej slovenčine. Okrem prekladov antických básnikov boli však jeho asi najväčším a dodnes neprekonaným prínosom hrdinské eposy  Svatopluk, Cirillo-Metodiada a epos Sláv o slovanských hrdinoch, ktoré sa stali inšpiráciou a podnetom pre národné obrodenie aj v nasledujúcej generácii štúrovských národovcov.

Treba zdôrazniť, že to bol práve Ján Hollý, ktorý svojimi historickými eposmi vyviedol slovenský národ z temného obdobia v tom čase takmer zaniknutej slovenskej historiografie, a to doslova a do písmena homérskym poňatím, kde historicky verným, pravdivým a literárne výnimočným spôsobom dokázal nielen to, že dejiny slovenského národa tu boli a sú viac ako tisíc rokov, ale že tieto dejiny sú aj zdrojom inšpirácie pre obrodenie slovenského národa.

• PODOBNOSTI

Dychberúca podobnosť Jána Hollého s antickým básnikom Homérom sa však nekončí ani na sklonku života Jána Hollého. Homér i Ján Hollý ‒ obaja v závere svojho života prišli o zrak. V prípade Jána Hollého to bolo po požiari jeho fary v máji  roku 1843 v Maduniciach. A napriek tomu sa zázrak obrodenia slovenského národa týmto neskončil, pretože už o tri mesiace, 17. júla 1843, na fare na Dobrej Vode počas pamätnej návštevy Štúra, Hurbana a Hodžu schválil Ján Hollý to, aby štúrovci  pokračovali v jeho úsilí. Život a dielo Jána Hollého nás učí, že práve trpezlivosť je tá sila, ktorá poráža osud.

V starovekej gréckej mytológii bol Zeus najsilnejším z antických bohov na hore Olymp. Zeus mohol všetko, nemusel sa podriadiť vôli žiadneho z gréckych bohov, titanov, ani ľudí. Vládol všetkému, všetkým a dokázal všetko ‒ okrem jednej veci. Keď Zeus skúsil bojovať s osudom a poraziť osud, nedokázal to.

Osud premohol aj samotného Dia, a aj on sa musel svojmu osudu podriadiť. Homér to však vo svojej tvorbe nevzdal ani proti osudu – lebo ako nás podnes učí Homérov epos o Odyseovi: Trpezlivosť je sila, ktorá poráža osud. Môžeme sa pýtať, nakoľko sa Homér pri zvečnení tohto svojho duchovného posolstva inšpiroval vlastným osudom, kedy z roztratených čriepkov minulosti dokázal vlastnou trpezlivosťou zostaviť to, čo dnes poznáme ako najstaršie grécke dejiny zachytené v jeho hrdinských eposoch o Trójskej vojne.

A rovnako sa môžeme pýtať, koľko zo slovenských dejín by sme dnes poznali a koľko by nám z nich zostávalo, ak by nebolo nášho slovenského Homéra – Jána Hollého, kňaza, národovca a muža, ktorý trpezlivosťou porazil osud.

Autorka je poslankyňa NR SR