O veľhorách na tanieri aj o láske k veršom a kolážam
Knihy, ktoré naozaj chutia
Zhováral sa Emil SEMANCO – Foto: autor
V Tatrách prešiel zaujímavou profesijnou cestou od čašníckeho učňa po riaditeľa špičkového hotela. V hotelierstve a gastronómii pôsobil vyše polstoročie, ale zároveň sa venoval aj literárnej a výtvarnej tvorbe. Zostavil niekoľko čitateľsky úspešných kníh z oblasti kulinárstva, je spoluautor príťažlivých veršovaných obrazových publikácií a aj vo výtvarnom kumšte dosiahol pozoruhodnú úroveň. Prednedávnom dal Štefan PACKA opäť o sebe vedieť zaujímavým edičným skutkom – publikáciou z vydavateľského zázemia Matice slovenskej, ktorou nám ponúka naše veľhory doslova na tanieri.
● Ako ste vystúpili po stupienkoch pracovnej kariéry k chýru špičkového hoteliera a ako sa k tomuto profesijnému renomé, ktoré sme mohli pred časom osobne spoznávať vo vašej pozícii riaditeľa hotela Grand v Jasnej, pridružili ďalšie koníčky, ba aj horolezectvo...
Moje profesijné smerovanie ovplyvnilo viac-menej náhodné rozhodnutie. Ako štrnásťročný som sa začal učiť za čašníka v Grandhoteli v Starom Smokovci. Mňa ako chlapca z Dolniakov naše veľhory očarili a hlboký vzťah k nim pretrval dodnes. Počas osemročného pobytu v nich zoznámil som sa s mnohými skvelými Tatrancami i návštevníkmi Tatier. Obohacujúce už boli stretnutia s kňazom Jankom Silanom a s jeho poéziou počas vojenčiny v Kežmarku. Zaujímavé spomienky mám na spoluprácu s legendárnym reportérom a bývalým šéfredaktorom Smeny Gavrilom Gryzlovom, ale aj na chatára a spisovateľa Bela Kapolku či na mužov z Horskej služby Arna Puškáša či Ferka Mrázika. Žiaľ, dnes už o nich môžeme hovoriť iba v minulom čase...
● Napísali ste zaujímavé knihy plné chutí a vôní, ktoré vybočujú z radu bežných „kuchárok“, ale aj zrelú lyriku a krásne verše do obrazových publikácií popredných slovenských umeleckých fotografov. Ktoré sú vám zvlášť blízke a aké miesto medzi nimi majú Tatry na tanieri?
Aj s knihami je to ako s deťmi. Každé je iné, ale všetky máme radi. Knihy rovnako ako ľudia majú tiež svoje jedinečné osudy. Rád spomínam na okolnosti vydania knihy Tatry naše malebné, ktorú vydala martinská Osveta v roku 1982. S priateľom a fotografom Milanom Legutkym sme po túre na Prostredný hrot posedeli na Bilíkovej chate a vypočuli si chvastúnsky monológ českého turistu, ktorý sa vystatoval, že za týždeň nafotografoval knihu o Tatrách. Zhrozili sme sa, že ten fotil azda aj z električky. Aká to môže byť kniha? Milan fotografoval Tatry trinásť rokov a ani nepomýšľal na knihu. Chválenkárstvo českého turistu nás vyprovokovalo k návšteve vydavateľstva Osveta s kufríkom Milanových fotografií o Tatrách a mojich textov k nim. Neskúsení, s malou dušičkou sme čakali na vyjadrenie zodpovedného redaktora a riaditeľa vydavateľstva. Vydýchli sme si, keď sa spýtali: A kde ste boli doteraz, veď práve takú knihu chceme už dávnejšie vydať?! Udalosti dostali rýchly spád, kniha čoskoro vyšla v náklade úctyhodných štyridsaťpäťtisíc výtlačkov! Čitateľom zrejme konvenovali fotografie aj moje tatranské básne a eseje, lebo v druhom vydaní vyšla kniha v rekordnom náklade päťdesiatpäťtisíc výtlačkov! Potešilo ma, keď mi nedávno horolezec Peter Hámor, ktorý bol na takmer všetkých himalájskych osemtisícovkách, prezradil, že knihu Tatry naše malebné má na čestnom mieste vo svojej knihovničke. Od jej vydania uplynulo tridsaťdva rokov...
● Dnes môžu tvorcovia na takéto náklady iba smutne spomínať. Úspech vášho prvého obrazovo-poetického eposu o Tatrách vás určite povzbudil na ďalšie „túry do literatúry“ – ako výstižne tvorivé pohnútky rámcuje Jaroslav Rezník...
V roku 2001 Vlado Bárta vo svojom vydavateľstve vydal reprezentačnú fotopublikáciu Tatry čarovné. Jeho nádherné fotografie a moje poetické texty opäť slávili úspech, publikáciu preložili do angličtiny, zaujala aj na medzinárodných knižných veľtrhoch v Londýne a v Prahe. Napriek živému záujmu doma i v zahraničí kniha vyšla v náklade tritisíc výtlačkov. Zmenili sa pomery v spoločnosti – v oblasti kultúry rapídne na horšie. O to väčšiu radosť mám z počinu Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, ktoré na sklonku minulého roka vydalo moju ostatnú knihu Tatry na tanieri. Vzdal som ňou hold tatranským chatárom a hotelierom, ktorí odvádzajú vynikajúcu prácu v najmenších veľhorách sveta, ale skvele nás reprezentovali aj v národných reštauráciách na svetových výstavách EXPO v Bruseli, Montreale, Osake... K priaznivému prijatiu knihy čitateľmi dozaista prispieva i skutočnosť, že jej súčasťou je aj receptová časť so sto sedemdesiatimi receptami tatranských špecialít. Som rád, že po rokoch mi vyšla kniha opäť v Martine, v sympatickej grafickej úprave a dobre knihársky spracovaná v Neografii. Verím, že čitateľom budú Tatry na tanieri chutiť... Z iného gastronomického súdka boli moje knihy Erotická kuchárka a Varíme lacno, rýchlo a vtipne – obe dávno beznádejne vypredané!
● Z vašej tvorivej dielne sú aj desiatky invenčných koláží. Kde všade ste ich predstavili na autorských výstavách a kde ich budeme môcť uvidieť najbližšie?
Koláži sa sporadicky venujem od mojich stredoškolských štúdií. Napriek tomu, že ju „objavili“ a rozvíjali také osobnosti svetového maliarstva ako Picasso, Braque, Ernst, ale aj naši literárni nadrealisti, časom ustúpila z pozície autonómnej výtvarnej techniky. Znovu na výslnie a do výstavných sál ju vrátil bard slovenského výtvarného umenia Tibor Bartfay a jeho nasledovníci Karol Baron a Emil Semanco. Kolážami možno účinne vyjadriť pocity človeka našich čias. Dúfam, že aj moje autorské výstavy v Trnave, v Dudinciach, vo Vysokých Tatrách, v Liptovskom Mikuláši i v Jasnej prispeli k renesancii koláží na Slovensku. Kolážami Pocta Martinovi Martinčekovi a Zvedavý pohľad som uspel vlani aj na celoslovenskej súťažnej prehliadke Výtvarné spektrum 2013, kde mi udelili hlavnú cenu aj čestné uznanie. Vážim si tiež účasť na sympóziu v Trenčíne s názvom MISIA – výtvarná pocta sv. Cyrilovi a Metodovi, usporiadanému pri príležitosti 1 150. výročia ich misie vo Veľkej Morave. Vytvoril som tu trinásť koláží, ktoré boli súčasťou putovnej výstavy vo väčších mestách na Slovensku. Spolu s výtvarníčkou Beátou Rizmanovou z Martina sme slovenské výtvarné umenie prostredníctvom takmer dvoch stoviek koláží úspešne reprezentovali v zahraničí na 13. ročníku Dní slovenskej kultúry v Chorvátsku minulý rok auguste v Rijeke. V tomto roku predstavím nové kolekcie koláží na autorských výstavách v Liptovskom Hrádku a vo Vysokých Tatrách.