Jedným zo znakov fungujúcej demokracie je aj verejná kontrola politikov, politických strán a hnutí, ako aj všetkých ústavných inštitúcií zo strany občianskej spoločnosti. Jej predstavitelia sa združujú do rôznych mimovládnych organizácií, ktorých cieľom je strážiť demokratické procesy a transparentnosť politických procesov v ktoromkoľvek štáte rešpektujúcom základné atribúty slobody a demokracie. Ako spoločnosť máme právo vedieť, či naši volení predstavitelia vykonávajú svoj mandát čestne a v súlade so zákonom.
Máme tiež plné právo byť informovaní, akým spôsobom nakladajú s verejnými financiami, ktoré sú dnes takmer výlučne získavané z daní a odvodov nás občanov, pretože počas Dzurindových vlád sprivatizovala Slovenská republika ziskové strategické podniky, ktoré dnes mohli nemalým spôsobom napĺňať našu spoločnú štátnu kasu.
Ak predstavitelia mimovládnych organizácií vyžadujú od politikov úplnú transparentnosť vrátane vydokladovania ich príjmov najmä počas volebných kampaní, prečo by potom nemohol rovnakým spôsobom postupovať aj politicky exponovaný tretí sektor? V súčasnosti sa v parlamente vedie diskusia o tom, ako túto povinnosť zákonne ustanoviť.
Pokúša sa o to už dlhší čas Slovenská národná strana, ktorá chce týmto spôsobom dať na rovnakú úroveň povinnosť politikov a politicky exponovanej občianskej spoločnosti, aby verejnosť presne vedela, odkiaľ určité mimovládky dostávajú nemalé finančné prostriedky na ich činnosť, ktorá často smeruje proti národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky.
Napriek silnému hlasu opozície a tretieho sektora záujmom predkladateľov nie je zamedzovať činnosť politických mimovládnych organizácií. Väčšina slovenskej spoločnosti si želá, aby okrem úplného a prehľadného zverejnenia ich príjmov a výdavkov vedela aj o ich väzbách na politické strany, záujmové skupiny, cudzie štáty a ich príslušníkov.
Pokým o sebe tvrdia, že sú úplne nezávislé, nehovoria pravdu. Nehovoria pravdu ani o tom, že podobné „obmedzenie“ je iba v totalitných a diktátorských štátoch. Štáty USA a Izrael, zhodneme sa na tom, že sú demokratické, považujú všetky mimovládne organizácie financované zo zahraničia za zahraničných agentov. Nemajú pritom záujem, ak neporušujú zákon, obmedzovať ich činnosť. Vlády a štátne aparáty majú iba prehľad o tom, ktoré konkrétne štáty, prípadne zahraničné organizácie, financujú rôzne politicky motivované aktivity na ich zvrchovanom území.
Napriek tomu, že americký model môže byť do veľkej miery inšpiratívny aj pre našich zákonodarcov, nie je ho možné v plnom znení uplatniť v našich geografických podmienkach. Keďže Súdny dvor EÚ v roku 2020 rozhodol, že maďarský zákon o mimovládnych organizáciách, inšpirovaný práve z USA, je v rozpore s právom Európskej únie, musí naša koalícia prijať také znenie, ktoré bude právne kompatibilné s právom Únie. Inej cesty niet.
Treba veriť, že koaličná väčšina v súlade s Ústavou SR a právom Európskej únie sprehľadní fungovanie politicky motivovaného tretieho sektora a plne odokryje jeho financovanie. Ak naši ľudia pôsobiaci v rámci občianskej spoločnosti vyžadujú od politikov transparentnosť, majú aj naši demokraticky zvolení zástupcovia plné právo od nich žiadať to isté.
Ak dámy a páni z politického mimovládneho prostredia majú s týmto problém, treba sa pýtať prečo. Zrejme im nie je pochuti, ak takzvaná „nedemokratická“ a „neslušná“ časť našej spoločnosti sa v plnej miere dozvie, že po celý čas boli iba predĺženou rukou súčasnej opozície a piatou kolónou najmä USA pod vedením Demokratickej strany.
Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR
Foto: TASR/Jaroslav Novák
