Michael Shellenberger je americký novinár a spisovateľ, ekoaktivista. Za svoje aktivity dostal ceny Hero of the Environment a Green Book Award. Na sociálnej sieti X opísal svoje pocity a názory na vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými. Možno predpokladať, že to, čo napísal, odráža aj názory novej americkej administratívy, ale aj väčšiny obyvateľov USA.
V úvode vyjadril svoj vzťah k Európe, ktorú miluje, miluje Európanov, má tu priateľov. Na druhej strane konštatuje, že my Európania nerešpektujeme Američanov. Uznáva, že v niečom sme lepší ako oni. Lenže to vyťahuje hrozienka z koláča a pre Slovensko sú jeho tvrdenia úsmevné, ako napríklad že pracujeme tridsaťpäť hodín týždenne. Potom napísal vetu, okolo ktorej je celý jeho príspevok. „Žiadny vzťah, v ktorom jedna strana nerešpektuje druhú, nemôže vydržať.“ A použil príklad, ako Ukrajina prišla do Bieleho domu a správala sa, ako keby mohla Američanom povedať, čo majú robiť.
Lenže Ukrajina nie je súčasťou NATO a USA nikdy neboli povinné chrániť Ukrajinu. A ak chce Európa chrániť Ukrajinu, nie je to záležitosť USA, USA nemajú žiadnu dohodu s Ukrajinou. Keďže predstavitelia Ukrajiny sa v ďalšom kroku obrátili na európskych lídrov a poukazovali na to, že Európa je s nimi, Schellenberger úplne súhlasí a ponúka prezidentovi Zelenskému, nech len s európskymi krajinami spolupracuje, ale bez Spojených štátov.
V ďalšej časti poukazuje na to, čo je pre Ameriku dôležité. Stotisíc Američanov, ktorých ročne zabijú čínske a mexické fantanylové a metamfetamínové mafie. Analfabetizmus detí. Tisíce vojnových veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou. Na Blízkom východe americká armáda bojuje už štvrťstoročie. Pred osemdesiatimi rokmi podľa jeho slov Američania zachránili Európu. Poukazuje na to, že Európa má vlastné armády, má vlastné jadrové zbrane.
Túto skutočnosť sa už dlhé roky usiloval jemne Európe vysvetliť, ale márne. Európa ako keby nechcela pochopiť, že doterajší systém sa skončil a darmo si myslíme, že čo je napísané na papieri, bude trvať večne. Nezávisle od toho, kto bol a je na čele Spojených štátov amerických, Američania nechcú jadrovú vojnu s Ruskom.
Nechcú byť účastníkmi vojny na Ukrajine a chcú mier. Nechcú byť donútení, aby museli pokračovať v zasahovaní do európskych konfliktov ako za druhej svetovej vojny. Americká prirodzená tendencia je nezapájať sa do konfliktov v Európe a v Ázii. S týmto Schellenbergerovým tvrdením by sa dalo dlho polemizovať. Ale podľa jeho názoru sa časy zmenili a rovnako demokrati aj republikáni sa zhodujú na potrebe globálneho mieru.
Lenže Európania ako keby chceli, aby Amerika riešila ich problémy, hoci v Európe sa nepracuje tak tvrdo ako v Amerike, do dôchodku sa odchádza v mladom veku, pracuje sa tridsaťpäť hodín týždenne, je tu univerzálna zdravotná starostlivosť a máme sa oveľa lepšie ako Američania, lebo Američania platia za bezpečnosť Európy.
A za to dostávajú len neúctu a nevďak. Považuje za potrebné takýto nefunkčný vzťah skončiť, lebo to zašlo príliš ďaleko. Poukazuje na návštevu prezidenta Zelenského v Bielom dome, kde on podľa jeho slov pri rozhovore s prezidentom USA Trumpom so založenými rukami pri slovách nahnevaného Trumpa prevracal oči a tváril sa, ako keby on Američanom diktoval, na čom sa majú dohodnúť. Schellenberger pomerne tvrdo svoj príspevok uzavrel slovami „Takto sa k nám ľudia, ktorým pomáhame, nebudú správať. Je čas postúpiť ďalej. Je čas, aby sa vzťahy zmenili.“
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ
Foto: Internet
