Americký prezident Donald Trump pokračuje v uvaľovaní vyšších colných sadzieb. Dôkazom je trebárs zvýšenie doterajšieho dvadsaťpäťpercentného cla na päťdesiat percent na dovoz ocele a hliníka na americký kontinent zovšade zo sveta ‒ okrem Británie. Predtým však rozhodol o partnerstve americkej spoločnosti U. S. Steel, ktorú už kúpil japonský výrobca ocele Nippon Steel. S jej predajom nesúhlasil bývalý americký prezident J. Biden a terajší len za podmienky partnerskej spolupráce. Pod ňou treba rozumieť, že U. S. Steel je síce vo vlastníctve Japoncov, ale americká vláda drží „zlatú akciu“ s právom rozhodnúť o členoch predstavenstva.
Aký to bude mať dosah na odvetvia, kde hliník a oceľ sú základná vstupná surovina, ponechajme stranou, skôr nás bude zaujímať, aký to bude mať vplyv na európskych exportérov hliníka a ocele v konkurencii tých najväčších producentov oboch kovov. Podľa Asociácie európskych oceliarov vyváža Európa do USA len štyri milióny ton vysoko špecializovanej ocele. Tá sa však pri takej vysokej colnej sadzbe nebude môcť do USA vyvážať, čo v konečnom dôsledku poškodí doterajších odberateľov.
Podľa eurokomisára M. Šefčoviča, ktorý je hlavný európsky vyjednávač vo vzťahu k americkej administratíve, hrozba rekordne vysokých cieľ zasiahne na americkom trhu viac produkciu Ázie, ktorá produkuje nadmerné množstvo lacnej ocele, a nie drahšiu európsku oceľ. Asociácia európskych oceliarov má podobný názor a prognózuje, že európsky trh zaplaví lacná čínska oceľ, čo spolu s americkými clami a klesajúcim dopytom po oceli vyvolá na starom kontinente krízu európskeho oceliarstva. Podľa údajov zmienenej asociácie sú najväčší producenti ocele na svete Čína, Japonsko, India, USA a Rusko.
Európski producenti očakávajú od Európskej komisie pomoc, čo nebude nič iné ako odvetné colné protiopatrenie na americký tovar vo výške 120 miliárd eur. Európska komisia pokladá európske oceliarstvo za kľúčový sektor hospodárstva pre potreby automobilového priemyslu aj obrany. Preto bude v rámci akčného plánu zabezpečovať cenovo dostupné dodávky energií, ako aj investície do dekarbonizácie s celkovým objemom 750 miliónov eur. Neoddeliteľnou súčasťou podpory je ochrana pracovných miest, keďže v tomto sektore a nadväzujúcich odvetviach pracuje až 2,6 milióna pracovníkov. Predstava o spoločnom postupe Európy a USA voči Číne by však mohla vyvolať riziko vypuknutia colnej vojny s negatívnym dosahom aj na celý globálny oceliarsky sektor. Preto sa v konečnom dôsledku odmietla.
Text a foto: Róbert HÖLCZ
