Prostredníctvom Fondu Gábora Bethlena maďarská vláda presúva na Slovensko desiatky miliónov eur pod hlavičkou podpory maďarskej menšiny v kultúrnych, vzdelávacích, športových a iných bližšie nešpecifikovaných oblastiach. Na webových stránkach fondu sa aj pre tento rok objavila výzva na predkladanie žiadostí pod názvom Podpora prevádzky, rozvoja, obstarávania vybavenia a programov a podujatí zahraničných organizácií.
Cieľom výzvy na predkladanie žiadostí je „podporovať blahobyt Maďarov žijúcich mimo hraníc Maďarska, podporovať a rozvíjať ich mnohostranné vzťahy s Maďarskom a posilňovať ich pocit maďarskej národnej identity. Táto výzva na predkladanie žiadostí je určená na prevádzku, rozvoj, obstarávanie vybavenia a realizáciu programov a podujatí organizácií, ktoré vykonávajú činnosti rozhodujúce pre súdržnosť Maďarov a ich blahobyt“.
V roku 2025 to bolo viac ako dvadsaťpäť miliónov eur. Čiastka na rok 2026 nie je špecifikovaná. Organizácie, ktoré boli príjemcami financií, stránka presne neuvádza. Podľa dostupných zdrojov novovzniknuté občianske združenie (OZ) Pro Hungarica Communitate, blízke politickej strane Maďarská aliancia (MA), dostalo štyristotisíc eur a OZ Pro Civis od roka 2012 približne 1,5 milióna eur. Kam občianske združenia smerujú svoju činnosť, ukázalo sa koncom januára v Dunajskej Strede na „vedeckej konferencii“ pod názvom Kolektívna vina, ktorá s nami žije o pokračujúcom právnom účinku Benešových dekrétov za účasti približne stovky účastníkov.
O konferencii informoval predseda strany Maďarská aliancia László Gubík ako hlavný patrón podujatia na portáli Ma7. Úvodné slovo mal profesor Attila Simon z Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorý sa venoval historickým súvislostiam vzniku tzv. Benešových dekrétov. Podľa neho si povojnová vláda predstavovala Československo, v ktorom by bolo miesto len pre Čechov a Slovákov a žiadne miesto pre Maďarov a Nemcov, čo nazval „… etnickou čistkou, aj keď nie v tej najhrubšej forme“. Podľa neho pre túto „etnickú čistku“ mohli existovať dva dôvody. Jedným z nich bol pocit národného ohrozenia a druhým odveta za národné krivdy. Avšak pomsta štátnej moci nebola úmerná „možným krivdám“ z roka 1938. Ako tradične boli tvrdé represálie voči slovenským obyvateľom v obsadenom pohraničí po Viedenskej arbitráži označené za „možné krivdy“. Simon povedal, že po druhej svetovej vojne sa ľudové súdy snažili prostredníctvom série procesov dokázať, že väčšina Maďarov sú vojnoví zločinci.
Jeho univerzitný kolega Árpád Popély označil Benešove dekréty za najväčšiu traumu Maďarov v Československu, resp. podľa jeho slov vo felvidéku po vojne, a upozornil, že česká a slovenská reprezentácia sa doteraz maďarským občanom neospravedlnila. János Fiala-Butora, právnik, maďarský odborník na ľudské a menšinové práva, okrem iného tiež právnik Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku, mal hlavnú prednášku.
Podľa jeho názoru neboli to Maďari a Nemci, ktorí rozbili Československo (sic). Dekréty sú vraj akýmsi priznaním, že štát nebol úspešný v menšinovej politike, takže teda niet divu, že menšiny privítali zmenu hraníc po Mníchove a Viedni. Podrobne sa venoval konfiškáciám pozemkov pri výstavbe diaľnic z právneho hľadiska. Ide o obľúbenú tému Maďarskej aliancie. Jej predseda László Gubík tvrdí, že pri stavbe diaľnice D4 prišlo o svoj nehnuteľný majetok približne dvestopäťdesiat osôb v hodnote niekoľkých miliónov eur práve následkom odvolávania sa na dekréty.
Zástupca maďarskej menšiny v Srbsku Bálint Pásztor porovnával situáciu v Srbsku a na Slovensku v menšinovej politike, k čomu predseda Maďarskej aliancie Gubík povedal, že na Slovensku sa objavili „staré reflexy suverénnych nacionalistických síl“, ktorých vyvrcholením bola novela trestného zákona, a teda procesy na Slovensku sa uberajú opačným smerom ako v Srbsku.
Politici Balázs Tárnok a Adrianna Gergelyová Pappová uviedli, že informovali poslancov Európskeho parlamentu o súčasnom uplatňovaní Benešových dekrétov na Slovensku. Podľa nich je to v rozpore s právom a hodnotami Európskej únie, a preto očakávajú, že Európska komisia v týchto otázkach podnikne patričné kroky. K tomu maďarský poslanec Európskeho parlamentu Lóránt Vincze povedal, že otázka Benešových dekrétov je témou aj v menšinovej medzifrakčnej pracovnej skupine a skutočnosť, že v roku 2026 sa na Slovensku stále konfiškuje pôda na základe rozhodnutí prijatých po druhej svetovej vojne, politikov prekvapila.
Maďarská aliancia vedie aktívnu medzinárodnú informačnú kampaň o uplatňovaní dekrétov a v tejto súvislosti kontaktovala niekoľko medzinárodných organizácií vrátane OSN. Dokedy bude Slovenská republika na medzinárodnej scéne na tieto ataky len ticho prihliadať…?
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Koláž: Investigatívne centrum Jána KUCIAKA
