U našich južných susedov pokračuje falšovanie a politizovanie dejín
Maďarsko nie je nijaká nevinná obeť
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN.SK
Maďarská spoločnosť, politika, politici a politické strany sa doteraz nevyrovnali s dejinami druhej svetovej vojny, a najmä nie s dobrovoľnou účasťou na masovom vyvražďovaní maďarského židovského obyvateľstva. Falzifikácia dejín sa tu stáva súčasťou oficiálnej politiky a politického volebného boja. Svedčí o tom najnovšia vlna protestov a nesúhlasu s prípravou novej sochy na Námestí Slobody v Budapešti.
Takmer osemmetrové súsošie predstavuje archanjela Gabriela, na ktorého sa zhora vrhá mohutný nemecký imperiálny orol. Anjel má symbolizovať nevinné, bezúhonné Maďarsko ako obeť nemeckého násilia. Sochu majú odhaliť na sedemdesiate výročie nemeckej invázie v roku 1944. Vtedy, keď admirál Horthy, ktorý bol pri moci od roku 1920, chcel separátny mier so spojencami a Nemci jeho vládu nahradili vládou fašistickej Strany šípových krížov.
■ MASOVÉ DEPORTÁCIE
V lete 1944 sa s aktívnou pomocou maďarských úradov začali deportácie vyše štyristotridsaťtisíc maďarských občanov do Osvienčimu. Tak židovskí predstavitelia, ako aj historici odsudzujú vykresľovanie Maďarska ako nevinnej obete nacistov, lebo v skutočnosti bolo ochotným kolaborantom. Niektorí z tých, čo prežili holokaust, vracajú vyznamenania, ktoré im udelil maďarský prezident, a dokonca na protest žiadajú odstránenie svojich mien z budapeštianskeho pamätníka holokaustu. Profesor Randolph Braham z newyorskej univerzity, ktorý sám holokaust prežil a je rešpektovanou autoritou ako historik genocídy maďarských Židov, označil plánovanú sochu za ďalší pokus očistiť éru admirála Horthyho. Podľa neho je to hanebný a zbabelý pokus odviesť pozornosť od kolaborantského Horthyho režimu a nehanebný pokus o falšovanie dejín. Horthyho režim prijal jedny z prvých protižidovských zákonov v Európe.
Maďarsko a jeho armáda boli aj poslednými vytrvalými spojencami Nemecka – bitka o Budapešť bola pre sovietsku Červenú armádu jedna z najdlhších a najkrvavejších. Nemecké a maďarské jednotky bránili metropolu na Dunaji celých sto dní. Maďarsko tak bolo do posledných chvíľ spojencom Nemecka, kým v roku 1944 v susedných štátoch – v Rumunsku, v Juhoslávii a na Slovensku bola situácia iná.
■ VOLEBNÁ ŠARÁDA
Oficiálne úradné miesta v Maďarsku sa bránia tvrdením, že súsošie nie je súčasťou oficiálneho vládneho programu ani v rámci pripomienky holokaustu v Maďarsku a ani iných podujatí. Okrem toho socha má vraj byť symbolom všetkých obetí nacizmu v Maďarsku, nielen židovských, má vraj symbolizovať stratu maďarskej suverenity plne v zhode s novou maďarskou ústavou – tak sa totiž o tom hovorí v novej maďarskej ústave. Maďarský prezident János Áder sa usiloval na Deň obetí holokaustu 27. januára o nápravu, keď vyhlásil, že „maďarskí predstavitelia kolaborovali s nacistami a holokaust spôsobil maďarskému národu bolesť a nenahraditeľnú stratu“.
