Vitálna ustanovizeň, nie historická kulisa

Text a foto: Martina MATEČKOVÁ

Už roky sa z rôznych strán opakujú tvrdenia, že Matica slovenská je prežitok, ktorý v 21. storočí stratil svoje opodstatnenie. Skutočnosť je však presne opačná. Práve dnešná doba ukazuje, že Matica slovenská má svoje pevné miesto – a v Košiciach to platí dvojnásobne.

Košice nie sú len centrom slovenského východu. Sú mestom pohybu, študentov, technológií, kultúrnej pestrosti a silnej historickej pamäti. V tomto prostredí pôsobí Dom Matice slovenskej v Košiciach ako prirodzený kultúrny uzol, spájajúci minulosť s prítomnosťou a tradíciu s aktívnym národným a kultúrnym životom.

■ KULTÚRNY UZOL

Dom Matice slovenskej v Košiciach zastrešuje miestne odbory v regióne vrátane okolia a Trebišova. Každoročne sa tu uskutoční vyše šesťdesiat kultúrnych, vzdelávacích a spoločenských podujatí. Matičiari v Košiciach si pripomínajú príchod sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR, organizujú vianočné posedenie, súťaž Šaliansky Maťko, rôzne prednášky a besedy k výročiam osobností v danom roku, pripravujú matičný sprievod venovaný najmä hurbanovcom.

V Poproči sa napríklad organizuje matičný ples a unikátne podujatie Ondrejovské pečenie cukru, v Moldave nad Bodvou má už svoju tradíciu súťaž v speve piesní Znej, ľudová pieseň. To nie sú náhodné čísla, ale výsledok systematickej práce ľudí, ktorí chápu Maticu slovenskú ako živú ustanovizeň, nie ako historickú kulisu. Priestorové obmedzenia košických matičiarov nebrzdia – naopak, podnecujú kreativitu. Spolupráca s partnermi, presah do verejného priestoru a hľadanie nových foriem sú prirodzenou súčasťou ich činnosti. V Košiciach platí jednoduché pravidlo: namiesto sťažovania sa koná.

 ■ MOST K OSTATNÝM

Košický Dom Matice slovenskej sa stal pevnou oporou miestnych odborov, mostom medzi generáciami a jasným dôkazom, že matičná myšlienka má v súčasnosti čo povedať. Významným pilierom tejto činnosti je práca s mládežou. Heslo Štefana Moysesa „Na mládeži svet stojí“ tu nezostáva na papieri – prenáša sa do univerzitných diskusií, besied, klubov a živého dialógu s mladými ľuďmi.

Metropola východu bola vždy mestom kultúrnej rozmanitosti. Práve v takomto prostredí má Matica slovenská nezastupiteľnú úlohu: sebavedome a kultivovane reprezentovať slovenskú národnú a matičnú kultúru ako rovnocennú súčasť mestského kultúrneho života. Nie v konflikte, ale v prirodzenej symbióze. Matica dodáva slovenskému kultúrnemu hlasu národný, ľudský a hodnotový rozmer. Dôležitou súčasťou činnosti je aj pripomínanie  osobností slovenských dejín. Košice sú mestom pamätníkov, búst a historických odkazov – od Jozefa Miloslava Hurbana cez Štúra a Záborského až po Štefana Moysesa, Jána Straku, Andreja Hlinku či kniežaťa Rastislava. Úcta k týmto symbolom je zrkadlom kultúrnej vyspelosti spoločnosti a košickí matičiari ju berú ako samozrejmú súčasť svojej misie.

Pozornosť venujú aj knihám, prednáškam a diskusiám. V uplynulom roku sa uskutočnili viaceré besedy ku knihám, ktoré boli vydané Maticou slovenskou aj inými vydavateľstvami. Boli to prezentácie kníh aj priamo s autormi: Čriepky z mozaiky života slovenských gréckokatolíkov vo svete, Gréckokatolícke osobnosti v brázde Metodovej, Cesta k demokratickej slovenskej štátnosti, Pamäť národa s podtitulom Matica slovenská v dejinách a obrazoch 1863 ‒ 2023, Pravdivé dejiny Slovenov a Slovanov…