Naše spoločné podujatia sa zmenšujú a neiskria nadšením, ako by mohli… Kresťanstvo a osobne Ježiš Kristus nám v našom procese osobného a národného rastu ponúka múdrosť, ktorá sa dokazuje skutkami. Neodmietajme duchovné vzory. Spoznávajme ich pravosť. Ján Krstiteľ bol pre niektorých asociálom, hoci bol askétom a prorokom, služobníkom zmierenia a pokánia. Ježiš hľadal spoločenstvo s tými, ktorých vtedajšia zbožná elita spoločnosti odsúdila, ani to sa nepáčilo niektorým. Pre kresťanov pri hľadaní vzorov nasledovania a modelov, z ktorých sa dá učiť, je potrebné vychádzať od Ježiša Krista. Jeho bezhraničná láska schopná obete a pozývajúca k zmiereniu s Bohom a s ľuďmi, k milosrdnej službe k núdznym vedie k radikálnej spravodlivosti.

• TLMENIE NAPäTÍ

Múdrosť sa nakoniec preveruje svojím ovocím, teda dobrými skutkami: „Po ovocí poznáte ich!“ (Mt 7,16) a „ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami.“ (Mt 11,19). Slová nestačia, dobré plány a vízie sa musia uskutočniť, tak získavajú pre ľudí čistého srdca svoju jednoznačnú presvedčivosť. Ako sa to dá? Čo je k tomu potrebné?

Silu na to ponúka Ježiš Kristus. Na Slovensku má ako svoje nástroje posilnenia kresťanské cirkvi. „Poďte ku mne všetci, čo sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ V Matici stále existuje toto poznanie dôležitosti služby Kristovej cez cirkvi v našom národe. To je určite znakom nádeje pre súčasnosť i budúcnosť. Kresťanská viera nás vedie aj k tlmeniu generačných napätí. Vznikajú prirodzene v každej dobe a do určitej miery sú sprievodným znakom rastu. Juraj Janoška v Cirkevných listoch v roku 1910 poznamenal v článku pod názvom K otázke pokroku: „Ako sa u nás v poslednom čase hovorí pokroku? Čo mladý, to výrečný hlásateľ a výtečný nasledovník pokroku. Čo starý, to biedny zaostalec, spiatočník, konzervatívec a reakcionár…“

• ZDRAVÉ ZÁVODENIE

Naša neochota spoločne konať mala a stále má tento primitívny vzorec. Spolupráca medzi všetkými generáciami je potrebná. Úcta k darom a očakávanie prínosu jedných i druhých ‒ to je nakoniec predpokladom na spoločný úspech.

Vrátim sa ešte raz k svedectvu Dr. Juraja Janošku. Pri svojom zamyslení sa nad cestou dozrievania k spolupráci na pôde Matice slovenskej povedal v svojom článku  v Národných novinách (1926): Matica „chce vyvolať a napomáhať ušľachtilú revnivosť a zdravé závodenie za spoločným cieľom, ale nie podlamovať sily kladením polien pod nohy usilovným robotníkom národným.“ Dialóg, zápalisté hľadanie pravdy a vzájomného pochopenia je potrebné. Tak sa rodí spoločný pohľad na minulé a otvára cesty dopredu.

Matica slovenská je potrebná aj dnes. Má svoje poslanie ako nástroj posilňovania k osobnostnému a národnému rastu k dospelosti. Mojím presvedčením je, že táto služba bude úspešná a bude prinášať viditeľné, merateľné výsledky. V spoločenstve európskeho domu mnohých národov potrebujeme poznať  svoju jedinečnosť a potrebujeme odvahu k úctivej  spolupráci s ostatnými národmi. V tomto procese môže Matica čerpať múdrosť a silu zo zdrojov Kristovej radikálnej lásky a spravodlivosti. Vnímam to ako skutočnú, historicky overenú podmienku našej spoločnej úspešnosti v našej službe.

Profesor Július FILO, emeritný biskup Evanjelickej cirkvi a.v. – Foto: archív SNN