Môžeme to nazývať, ako len chceme, či prideľovať zjemňujúce a zľahčené pomenovania. Faktom je, že Slovensko sa čím ďalej tým viac ponára do bahna vojenských konfliktov okolo nás. Výrobou zbraní, munície, ale aj otvoreným leteckým koridorom. Prelety vojenských lietadiel, momentálne do diania konfliktov na Blízkom východe, najmä v Iráne, sú na Slovensku bolestivou témou, minimálne od roka 1999. Vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu umožnila prelety bojových lietadiel NATO, ktoré išli bombardovať Juhosláviu pod vedením Slobodana Miloševiča. Vyvolalo to vlnu odporu, pretože v Srbsku žije početná slovenská menšina, najmä vo Vojvodine, ku ktorej sa podľa posledného sčítania hlásilo takmer štyridsaťdvatisíc ľudí. Minorita si stále zachováva kultúru, jazyk a tradície, aktívne pôsobia prostredníctvom ochotníckych spolkov, Matice slovenskej a s podporou Slovenska. Pri bombardovaní zahynulo niekoľko tisíc civilistov, ktorí nemali s politickými dôvodmi rozpadajúcej sa Juhoslávie nič spoločné. Lietadlá NATO použili vtedy aj zakázané trieštivé bomby.
Mikuláš Durinda vtedy veľmi túžil, aby sa zapísal do histórie ako politik, ktorý Slovensko dovedie do NATO. Vláda s preletom súhlasila. Proti bolo Kresťanskodemokratické hnutie. Slovensko mohlo ako nečlenský štát odmietnuť poskytnúť náš vzdušný koridor na bojové prelety, ktoré sa konali navyše aj bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Tento počin vlády kritizoval i predseda Smeru Robert Fico. Za vlády Mikuláša Dzurindu síce Slovensko vstúpilo do NATO aj Európskej únie, ale krvavá škvrna v jeho životopise ostala.
Koalícia a opozícia si tému otvoreného slovenského neba prispôsobuje podľa svojich potrieb. V čase podpisu zmluvy o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými, v skratke DCA, prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ešte prv ako na nej zaschol atrament po schválení v Národnej rade SR, bola vtedajšia opozícia ostro proti. Politici nosili odznaky s hanlivými nápismi o prezidentke, ktorú považovali za americkú agentku. Faktom bolo, že tá náhlivosť podpisu pôsobila až smiešne, čo opozícia náležite využila. Len čo sa však dostala k moci, zmluvu, ktorú odsudzovala, použila pri vysvetľovaní benevolentného využívania slovenského neba. Pritom vojnové konflikty na Blízkom východe odsudzuje, nazýva ich inváziou a porušovaním medzinárodného práva. To, že ide o dopravné, tankovacie a logistické vojenské stroje patriace USA, nie o bojové lietadlá, je zatiaľ zjavné, ale všetko sa môže rozšírením konfliktov zmeniť. Ide o lietadlá typu Stratotanker, ktoré slúžia na dopĺňanie paliva stíhačkám a bombardérom, a dopravné stroje Globemaster, ktoré sú určené na prepravu vojakov, munície, zbraní. Takže sa do konfliktu minimálne logisticky aktívne zapájajú.
Áno, je fakt, že je to v súlade s našimi záväzkami, ktoré vyplývajú z DCA a z členstva Slovenska v NATO. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár zmluvu v televíznej debate na TA3 označil za nevypovedateľnú. Zaručil sa, že ponad naše územie nepreletel ani jeden bojový bombardér s tým, že my sme na strane mieru. Zmluva je vypovedateľná, hoci iba každých desať rokov. Vláda však nepripravuje žiadne kroky, aby sa tak naozaj stalo. Akoby bola buď pod nátlakom, alebo preto, že jej zmluva vyhovuje. Otázku, či by sme odmietli prípadnú požiadavku o prelet útočných lietadiel v súvislosti s konfliktom v Iráne, minister zahraničia diplomaticky obišiel.
Zmluva teda dovoľuje prelety bez toho, aby sa dávalo diplomatické povolenie, stačí, ak sa to oznámi vopred. Povolenie by bolo nutné, iba ak by tu lietadlá NATO chceli pristáť, napríklad kvôli tankovaniu. Takže vláda Roberta Fica nemusela nikomu dávať žiadny súhlas. Zároveň však platí, že vláda, ak by chcela, mohla americkým lietadlám vstup do slovenského vzdušného priestoru zakázať. To, že sme žiadosti povinní iba evidovať, z nás však svojprávny štát nerobí, pretože sme podriadení vojenským cieľom USA.
Pozoruhodný je ten politický obrat, ale na to sme na Slovensku zvyknutí. Poslanci Progresívneho Slovenska napríklad využili všetky sily, aby hlasovali za úplné odstrihnutie od energetických zdrojov z Ruskej federácie, pričom závislosť od ruského plynu a ropy označovali za vážne bezpečnostné riziko. Momentálne, keď ropa z Ukrajiny k nám neprúdi a pre konflikty na Blízkom východe sa doprava cez Hormuzský prieliv prerušila, to isté Progresívne Slovensko a jeho predseda Michal Šimečka naliehajú na premiéra Roberta Fica, aby zabezpečil, že motoristi nebudú pre ropnú krízu platiť za pohonné hmoty výrazne viac. Teda aby napravil to, čo sami vo veľkej miere spôsobili.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet
