AD: „Horekovanie za Havlom“ SNN č. 1/2012
Dovolím si zaslať Vám kópiu môjho listu, ktorý som odoslal veľvyslancovi ČR v SR.
Najmúdrejší, najspravodlivejší, najsprávnejší. Nemám tým samozrejme na mysli Václava Havla, pretože ten je už vo večnosti a nemôže sa brániť ani voči kritikom, ani voči pochlebovačom. Takýchto, bohvie prečo, seba vidia niektorí politici, žurnalisti, historici, politológovia, namýšľajúc si, tiež bohvie prečo, že sú akási intelektuálna elita, avantgarda. Nuž a títo páni si v minulých dňoch priam zgustli na tých, ktorí mali na pána Havla iný názor než oni , majitelia tých jedine správnych. A ako správni demokrati tých s iným názorom na Václava Havla, jeho účinkovanie v politike a literatúre, označovali nevyberanými prívlastkami a častovali urážkami. Ajhľa masarykovské: „demokracie toť diskuse“. Lenže demokracia predpokladá slušnú formu výmeny rôznych názorov. A to popravde nevedel ani Václav Havel.
Dovolím si týmto pánom a dámam pripomenúť legendárnu postavu Novembra 1989 Karla Kryla, ktorý, ktorý umeleckou skratkou v známej pesničke „Demokracie“ vyjadril rozdiel a rozpor medzi Havlovými proklamáciami a poprevratovou skutočnosťou. Tohto Kryla, ktorý bol až do precitnutia z mýtu Havlovým obdivovateľom. Vedome účelovo dlhé roky pracne budovaný Havlov mýtus mal zrejme cez jeho osobu posvätiť všetko, čo sa po prevrate udialo, vrátane privatizácie, najmä jej kupónovej formy, čoby podvodu storočia, morálneho, sociálneho a právneho marazmu, v akom sa spoločnosť už 20 rokov zmieta, keď sa sloboda a demokracia zamieňa so svojvôľou (všetkého) schopných, keď reálnym spôsobom, keď je všetko, vrátane cti a svedomia tovarom na predaj. Iste, Václav Havel, ako dieťa pražských veľkopodnikateľov bol pre určité domáce a zahraničné kruhy ďaleko prijateľnejší , než Alexander Dubček, síce reformný, ale predsa len komunista. Preto bolo treba z neznámeho Havla urobiť veľmi rýchle ikonu roku 1989 a vytlačiť A. Dubčeka, ako aj heslo 68-ho roku: „sloboda, suverenita, socializmus“ na okraj histórie.
Pražské „trafo“ zažilo už niekoľko podobných zhromaždení ako v minulých dňoch. Nie vždy sa tam stretli len presvedčení stúpenci, ale aj zvedavci, farizeji, prospechári a prevracači kabátov. Veď už v dňoch smútku sa vyskytli hlasy, hovoriace o „cirkusové a vojenské šou“, špekuluje sa ako „ co nejlíp prodat jméno Havel“. Dokonca sa prirovnáva pohreb Havla s pohrebom Stalina. Skutočne pohreb v štýle stredovekých kráľov svedčí demokratovi z občianskej spoločnosti? Je tragikomické, že Václav Havel odchádza do večnosti v rakve pokrytej klamstvom. Používanie federálnej vlajky ako „české národní“ je hrubým porušením dohody, podpísanej českou a slovenskou stranou pri delení federácie. Neprekáža ani pražskému arcibiskupovi.
S úctou
Ing. Viktor Petrakovič
(Čsl. armády 12
900 01 Modra, 033/ 647 3462 )