Podpora Matice ako pocta predkom
Informačné ústredie Matice slovenskej – Foto: Maroš SMOLEC
V minulom vydaní sme zverejnili článok o tom, ako si matičiari pripomenuli osemdesiate výročie oslobodenia Slovenska. V areáli Matice slovenskej 7. mája 2025 boli udelené mimoriadne ceny Matice slovenskej in memoriam matičným účastníkom protifašistického odboja a SNP, ktoré prepojilo pamiatku na historické udalosti s dôstojnou kultúrnou spomienkou. Na pietnom podujatí sa zúčastnili aj piati poslanci parlamentu, štyria sa prihovorili. Zverejňujeme časti ich posolstiev.
Ako prvá vystúpila poslankyňa Zuzana Matejíčková (Smer ‒ SSD). Zdôraznila, že osobnosti, ktoré boli ocenené, predstavujú pilier medzi konkrétnym činom a odvahou a niesli pochodeň slovenskosti v období, keď to bolo nielen nesmierne ťažké, ale aj nebezpečné. A mnohí za to zaplatili tú najvyššiu cenu. V závere vystúpenia pripomenula nielen historický význam týchto osobností, ale aj dôležitú úlohu Matice slovenskej v súčasnosti, pričom apelovala na potrebu jej aktívnej podpory zo strany štátu. Svoj príhovor ukončila slovami plnými úcty a výzvy na zachovanie historickej pamäti: „Takže večná sláva dvanástim matičiarom a ich deťom, potomkom, ktorí sú tu dnes medzi nami. Večná sláva Matici slovenskej!“
- ODVÁŽNY NÁROD
Na jej slová nadviazal poslanec Michal Bartek (Hlas ‒ SD), ktorý poukázal na historickú, ale aj aktuálnu úlohu Matice slovenskej ako opory národa v ťažkých časoch. Uviedol, že Matica nebola len symbolom národného obrodenia v minulosti, ale aj aktívnym činiteľom v období Slovenského národného povstania. Zároveň vyjadril obavy, či dnešná spoločnosť venuje tejto inštitúcii dostatočnú pozornosť a podporu: „Hrdinovia matičiari zohrávali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania aj počas celej druhej svetovej vojny. Vedeli, na ktorej strane pravdy majú stáť. Dajme si otázku: Robíme dosť pre Maticu slovenskú, je dostatočná naša podpora pre túto významnú ustanovizeň?“
Bartekovo vystúpenie nieslo silný apel na uchovávanie historickej pamäti a vyzývalo k väčšej spoločenskej i politickej zodpovednosti. Odmietol predstavu o Slovákoch ako národe bez odvahy a zdôraznil, že dejiny Slovenského národného povstania sú dôkazom schopnosti Slovákov postaviť sa na obranu svojich hodnôt aj za cenu najvyšších obetí. Na záver dodal, že Matica by mala byť štátom výraznejšie podporovaná, aby dokázala prežiť aj iné zloženie vládnej koalície, ako je dnes.
Na Bartekove slová o hrdosti a odhodlaní slovenského národa prirodzene nadviazal aj jeho stranícky kolega Dávid Demečko (Hlas ‒ SD), ktorý vo svojom príhovore upriamil pozornosť na morálny rozmer boja proti fašizmu. Pripomenul, že hoci sa druhá svetová vojna skončila pred osemdesiatimi rokmi, zápas s neľudskosťou ako univerzálnym zlom nestratil nič na svojej aktuálnosti.
Jeho vystúpenie nieslo etické posolstvo a apelovalo na potrebu historickej pamäti a vďačnosti voči tým, ktorí obetovali svoj život za slobodu. Zdôraznil, že boj proti neľudskosti je nikdy nekončiacim zápasom s prejavmi zla, ktoré sa neustále prispôsobujú a vracajú v rôznych formách. V tejto súvislosti vyzdvihol Slovákov, ktorí sa nebáli postaviť nacizmu a fašizmu na odpor, a pripomenul, že dnešné generácie by si ich pamiatku nemali pripomínať len formálne, ale s úprimnou pokorou a vďakou, ako k morálnemu odkazu čestného konania v časoch, keď mnohí zlyhali.
- NEMALI STRACH
Následne poslanec Ivan Hazucha (Smer ‒ SSD) pripomenul, že s odstupom času sa ukazuje, že tí, ktorí sa v rozhodujúcich chvíľach postavili na odpor, mali pravdu. Vyjadril radosť z toho, že medzi tými, ktorí dokázali ovplyvniť veľkú časť národa a prispeli k premene verejného zmýšľania, spočiatku ovplyvneného eufóriou zo vzniku samostatnej Slovenskej republiky, boli aj predstavitelia Matice slovenskej. A to nielen radoví členovia, ale aj tí, ktorí mohli poslušnosťou voči vtedajšiemu režimu získať pokojný a pohodlný život, no napriek tomu si zvolili cestu osobnej odvahy a vzdoru.
Podľa Hazuchu šlo o rozhodnutie, ktoré bolo vtedajšími pomermi nesmierne riskantné – riskovali nielen svoj majetok, zdravie a životy, ale aj bezpečie svojich rodín. Vyzval pritom k zamysleniu, či si dnes dokážeme naplno uvedomiť a precítiť veľkosť ich obety.
