Európsky bojkot ruských zdrojov je proti ekonomickej logike
Zhováral sa Milan ČASNOCHA MIKŠ ‒ Foto: archív SNN
Andrew Korybko je americký politický analytik, ktorý sa špecializuje na globálny systémový prechod k multipolarite. Rodák z Clevelandu v štáte Ohio, rodičia po matke majú korene v Slovinsku, otec je z Poľska. Absolvent Ohio State University v Columbuse v štáte Ohio, odbor medzinárodné vzťahy a diplomacia so zameraním na východnú Európu. V roku 2013 začal študovať na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO), kde dosiahol titul magistra a neskôr doktorát z politológie. Teraz sa venuje nezávislému strategickému poradenstvu. Počas svojho pobytu v zahraničí pôsobil a pôsobí v médiách a prispieva do think tankov. Položili sme mu niekoľko otázok k aktuálnej situácii vo svete.
Na ktoré svetové regióny alebo krajiny sa najviac zameriavate?
Moja práca pokrýva celý svet, ale zaoberám sa najmä analýzami z oblasti strednej a východnej Európy (aj vzhľadom na svoj pôvod a znalosť východných jazykov). Venujem sa tiež južnej Ázii, južnému Kaukazu a občas aj západnej Ázii a Africkému rohu. Aktivity v jednotlivých oblastiach sa vo svetovom meradle prelínajú, takže sledujem aj mnohé ďalšie africké krajiny, latinskoamerické krajiny, a dokonca aj krajiny južného Pacifiku.
Najviac ma však zaujíma ruská stratégia, najmä spôsob, akým ovplyvňuje globálny systémový prechod k multipolarite. Môj názor je, že Čína a USA doteraz pracovali na vytvorení toho, čo možno opísať ako bimultipolaritu. Tá teraz po začiatku ruskej špeciálnej operácie prechádza do formy trimultipolarity. India zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu, a to samostatne, ale aj v partnerstve s Ruskom.
Ako hodnotíte prvých sto dní prezidenta Trumpa v úrade?
Trump odviedol fenomenálnu prácu doma aj v zahraničí, oveľa lepšiu ako mnohí jeho podporovatelia, medzi nimi aj ja, sme očakávali. Je to najmä vďaka tomu, že on a jeho tím si svoje druhé funkčné obdobie dôkladne vopred naplánovali. Najmä Ministerstvo pre efektívnosť vlády (DOGE), vedené Elonom Muskom, zasadilo silnú ranu Trumpovým nepriateľom, piatej kolóne v armáde, v spravodajských službách, v diplomacii a v štátnej administratíve („Deep State ‒ hlboký štát“), ktorá proti nemu počas celého jeho prvého funkčného obdobia vyvíjala podvratnú činnosť.
Ako vidíte ďalší vývoj svetovej ekonomiky?
Čo sa týka svetovej ekonomiky, snaha USA o vyrovnanie obchodných deficitov, ktoré má s väčšinou obchodných partnerov, najmä s Čínou, má posilniť ústrednú úlohu USA v systéme. Lenže neželaným výsledkom by mohlo byť urýchlenie regionalizačných trendov. Na druhej strane by to nemuselo byť nevyhnutne v neprospech USA, ak sa tomuto vývoju flexibilne prispôsobia. Trumpovým hlavným cieľom je riadiť vzostup Číny, ideálne ju podriadiť ako juniorského (mladšieho) ekonomického partnera USA a obnoviť zmenenú formu unipolarity.
Vo svete vznikajú nové oblasti s vojenskými konfliktmi, napríklad India a Pakistan. Očakávate, že tieto konflikty budú mať vplyv aj na svetovú ekonomiku alebo ide o lokálny konflikt?
Indicko-pakistanský konflikt pravdepodobne zostane zvládnuteľný a neprerastie do jadrovej katastrofy. India je však jednou z najväčších ekonomík sveta s jedným z najrýchlejších temp rastu. Takže scenár dlhotrvajúcej konvenčnej vojny by mohol mať rozsiahly dosah na svetovú ekonomiku, aj keď sa to neočakáva. Vo všeobecnosti však konflikty na globálnom Juhu zvyčajne nemajú silný vplyv na globálnu ekonomiku. Samozrejme, s výnimkou krajín, ktoré sú bohaté na zdroje alebo majú veľmi strategickú polohu.
Európa sa chce odrezať od ruských zdrojov surovín, ropy a plynu. Považujete tento krok za realistický?
Pre Európu by to bola výzva a znamenalo by to pre ňu extrémne vysoké náklady, ktoré sa nevyhnutne prenesú na spotrebiteľov. Je to uskutočniteľné, ale iba ak bude existovať politická vôľa to uskutočniť. V tom však spočíva problém. Táto politika je v rozpore s ekonomickou logikou, keďže Rusko je susedom Európy bohatým na zdroje. Presadzuje sa to len z politických dôvodov. Je možné, že politické motívy by sa mohli časom zmeniť. Pre Európsku úniu by bolo najlepšie túto politiku opustiť, ale či alebo kedy sa tak stane, je otázne.
