Predsedníčka Leyenová sa dopustila vážnych pochybení
Radoslav ŽGRADA – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
V polovici mája, v tieni záujmu liberálnych médií, tribunál Súdneho dvora Európskej únie uznal Ursulu von der Leyenovú zodpovednou za zatajovanie informácií o zmluvách na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v rokoch 2021 – 2023. Potvrdil tak podozrenia z porušenia princípov transparentnosti samotnou Európskou komisiou.
Aféra „Pfizergate“ Ursuly von der Leyenovej nejaký čas hýbala Úniou a už sa zdalo, aj vzhľadom na opätovné zvolenie do úradu, že bude zametená pod koberec. Išlo v nej o jeden z najväčších nákupov v histórii európskeho spoločenstva, konkrétne na obstaranie 1,8 miliardy vakcín od spoločnosti Pfizer BioNTech, a to bez súhlasu Európskeho parlamentu.
■ MAMUTIA OBJEDNÁVKA
Množstvo vakcín vysoko prevyšovalo potreby populácie kontinentu. Celková hodnota obchodu s vakcínami mala dosiahnuť približne tridsaťpäť miliárd eur! Kreovanie dohody prebehlo medzi predsedníčkou Komisie von der Leyenovou a výkonným riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom v období od januára 2021 do mája 2022 prostredníctvom SMS správ.
O sprístupnenie textovej výmeny medzi hlavnými zaangažovanými požiadala novinárka Matina Steviová, ktorá pracuje pre denník The New York Times. Predsedníčka komisie bola vyzvaná, aby zverejnila obsah korešpondencie, ale Európska komisia ju v júni 2022 odmietla zverejniť. Von der Leyenová sa bránila tým, že textové správy nie sú oficiálne dokumenty a že sa netýkali zmlúv. Vyšetrovatelia Úradu európskeho verejného žalobcu sa korupčným prípadom zaoberali na základe záverov belgických úradov, ktoré von der Leyenovú podozrievali zo zasahovania do verejných funkcií, ničenia SMS správ, z korupcie a pre stret záujmov.
■ ZÁSAH SÚDNEHO DVORA
Po neúspechu vyšetrovania sa Steviová a The New York Times obrátili na Súdny dvor Európskej únie s návrhom, aby zrušil rozhodnutie Európskej komisie. Súdny dvor EÚ v rozsudku ich žalobe v polovici mája tohto roku vyhovel a Európska komisia musí okamžite zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou komisie Ursulou von der Leyenovou a Albertom Bourlom, riaditeľom spoločnosti Pfizer. Mimochodom, samotná von der Leyenová sa na súdne konanie nedostavila.
Podľa súdu sa komisia nemôže obmedziť na obyčajné konštatovanie, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, ale musí poskytnúť vierohodné vysvetlenie, ktoré verejnosti aj Súdnemu dvoru EÚ umožní pochopiť, prečo tieto dokumenty nemožno nájsť. „Komisia navyše dostatočne neobjasnila, či boli požadované textové správy vymazané, a ak áno, či k vymazaniu došlo zámerne, alebo automaticky, alebo či bol mobilný telefón predsedníčky komisie medzitým vymenený,“ doplnil súd.
Zverejnenie komunikácie by vnieslo svetlo do pochybností, či von der Leyenová konala z vlastnej iniciatívy a či mamutia objednávka bola adekvátna v množstve aj v cene. Nakoniec to vidieť iba v zmluvách o vakcínach. Komisia tvrdí, že všetky boli zverejnené. Tomu však predchádzal značný tlak médií a viacerých zodpovedných poslancov Európskeho parlamentu, ktorí na škandál hlasno poukazovali. Zverejnené zmluvné dokumenty mali však zásadné pasáže začiernené.
■ PODOZRIVÉ OBŠTRUKCIE
Pokiaľ ide o rozsudok, stále nie je jasné, aké právne následky bude mať pre von der Leyenovú, keďže Európska komisia opakovane tvrdila, že textové správy boli zmazané, a preto sú „nenávratne“ stratené. Celý prípad, ako i obštrukcie komisie na čele s von der Leyenovou vrhajú tieň pochybností na transparentnosť inštitúcie a jej efektivitu aj do budúcnosti.
O úbohosti súčasného stavu politiky a médií v Únii hovorí aj samotný fakt, že o zverejnenie informácií požiadal denník zo zahraničia – zo Spojených štátov. Ak ani v takej zásadnej oblasti, ako je verejné zdravie, neexistuje transparentnosť a zodpovednosť, nemôže ani existovať dôvera medzi občianskou spoločnosťou a úradmi. Európska komisia prekročila rámec toho, čo je prijateľné, a to z právneho aj etického hľadiska.
■ TIENE Z MINULOSTI
Je to súčasne zlá vizitka mocenskej štruktúry, ktorú okolo seba vybudovala úradujúca predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová. O jej nevhodnosti na taký významný post poukazuje aj jej doterajšia politická kariéra. Už v čase, keď riadila nemecké ministerstvo obrany, čelila vyšetrovaniu v súvislosti s využívaním externých konzultantov vrátane spoločností Accenture a McKinsey.
Obchádzala pravidlá verejného obstarávania pri udeľovaní zákaziek firmám v hodnote miliónov eur. Bola podozrivá z korupcie pri modernizácii nemeckého loďstva, kde schválila desaťnásobne predražené zákazky. Bývalý predseda európskeho parlamentu Martin Schulz sa pred jej nomináciou za predsedníčku Európskej komisie v roku 2019 vyjadril skutočne výstižne: „Von der Leyenová je naša najslabšia ministerka. To zrejme stačí na to, aby sa stala predsedníčkou komisie.“
