Hanebnosť kulminuje

MEDZI NAMI

Ľudovít ŠTEVKO

Úkladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky otriasla slovenskou verejnosťou viac ako iné vraždy – mafiánske i nemafiánske, traumatizujúce našu spoločnosť minimálne dvadsať rokov, až vzniká pocit, že násilie sa stáva súčasťou systému, v ktorom žijeme. A nielen u nás. Smutnou pravdou zostáva, že vraždy novinárov nie sú vo svete niečím výnimočným. V októbri v minulom roku bola na Malte zavraždená novinárka Daphne Caruanová, keď v jej aute vybuchla nastražená bomba.

V našom prípade išlo o násilnú smrť mladého novinára, ktorý mal na svojom elévskom konte až stotridsaťosem článkov, z čoho vyplýva, že na svoju investigatívnu prácu nebol sám. Jeho spolupráca s Pavlou Holcovou z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku a s Tomom Nicholsonom, kanadským novinárom pôsobiacim na Slovensku, svedčí o tom, že Kuciak bol čosi ako koncový hráč zbierajúci podklady pre svoje články z rôznych zdrojov. Nech už bol systém práce investigatívcov okolo neho akýkoľvek, pravdou je, že náš novinár z portálu Aktuality.sk bol najviditeľnejším terčom. Hovoriť o talianskej mafii z východu Slovenska ako o pravdepodobnom objednávateľovi vraždy je stále iba v štádiu jednej z viacerých hypotéz, pretože doteraz nebol vysvetlený spôsob, ako sa dostal vrah do domu vo Veľkej Mači, v ktorom bývali jeho obete. Podľa všetkého nešlo o násilné vniknutie a policajná verzia napovedá, že novinár sa musel s páchateľom poznať, pretože ho vpustil do domu dobrovoľne. Verme, že ďalším špekuláciám zabránia až zverejnené výsledky vyšetrovania. Lenže na tie si ešte počkáme.

Smrť novinára a jeho priateľky vyvolala na Slovensku vlnu emócií a politických vášní. Každodenné tlačovky lídrov OĽaNO a SAS, ktoré naživo prenášala televízia, boli demagogickým obviňovaním vlády a Smeru-SD ako pôvodcov smrti dvoch mladých ľudí – novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Poslanecký exot a šéf strany OĽaNO Igor Matovič nešetril menami hlavných vinníkov: „Bašternák, Výboh, Fico, Ficov brat, Kaliňák, priamo Gašpar – policajný prezident, Lajčák, Plavčan, Raši, Glváč, Počiatek a Bödör.“

K prípadu zaujal stanovisko aj premiér Robert Fico: „Teraz už opozícia vraha našla. Nepotrebujú žiadne dôkazy. Sú vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami. Ich jediný cieľ je kriminalizácia Smeru-SD a koalície... Smrť dvoch ľudí sa stala politickým nástrojom, ktorým chce opozícia vyhnať ľudí do ulíc,“ povedal premiér.

Protivládne pouličné aktivity sa v roku 2017 nevydarili – rok 2018 má byť organizovaný lepšie ako ostrý protest na ukrajinský spôsob. Zámienka by tu bola: smrť investigatívneho novinára. Známy český internetový portál AE News o udalostiach na Slovensku napísal: „Čo je naozaj desivé, to je koordinácia a synchronizácia slovenského mimovládneho sektora a slovenských médií, ktoré len niekoľko hodín po medializácii tejto kauzy už majú pripravené demonštrácie.“

Na Slovensku chystá mocibažná opozícia pád vlády za pomoci zmanipulovanej ulice, keďže sa nevie presadiť v demokratických voľbách.  Otázkou je, čo urobí národ s týmto organizovaným pokusom destabilizovať ekonomicky prosperujúcu krajinu. Istý optimistický pohľad na posledné hektické udalosti však hovorí, že Slovensko nie je Ukrajina, že na Majdan v Bratislave chýbajú sociálne podmienky napriek nenávisti, ktorú šíri proti vláde opozícia v súčinnosti s nevládnymi organizáciami a médiami. Veď čo by už priniesol slovenský prevrat? Miroslav Číž to v diskusnej relácii Téma dňa na TA3 vystihol: „Ak by tu už ten nenávidený Smer nebol, tak predpokladám, že by tu bola koaličná rada v zložení SaS, OľaNO, Sme rodina, kde jeden z predsedov je na fotkách na Kube s ľuďmi odsúdenými za vraždy.“ Nuž, nijaké víťazstvo pre slovenský národ by takáto alternatíva nepriniesla. Kto v boji o politickú moc používa hanebné metódy, ako Igor Matovič, Richard Sulík, Lucia Ďuriš Nichosonová či Ľubomír Galko, známy z odpočúvania novinárov, nikdy nemôže korektne spravovať krajinu.