Chorváti prvý raz posadili do prezidentského kresla ženu

thumbnail

Dva tábory a srbská karta. Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Chorvátsku, ktoré sa  uskutočnilo 11. januára 2015, sa stala Kolinda Grabarová-Kitarovićová, kandidátka pravicovej koalície zoskupenej okolo Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ). V tesnom súboji porazila o vyše tridsaťdvatisíc hlasov svojho súpera, kandidáta vládnej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP), doterajšieho prezidenta Iva Josipovića. Chorvátsko tak má prvú prezidentku od vzniku samostatného štátu.

Kolinda Grabarová-Kitarovićová sa narodila v roku 1968 v Rijeke v mäsiarskej rodine. Vyrastala na vidieku na rodinnom hospodárstve. Posledný rok stredoškolských štúdií absolvovala v Los Alamos v USA, kde aj maturovala. Magisterské štúdium v kombinácii anglický jazyk – španielsky jazyk ukončila na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe v roku 1993 a  vzdelanie si doplnila doktorandským štúdiom medzinárodných vzťahov na Fakulte politických vied spomínanej univerzity. Od roku 1993 pracovala na chorvátskom ministerstve zahraničných vecí. Počas svojej politickej kariéry bola ministerkou pre zahraničné veci a európsku integráciu, veľvyslankyňou Chorvátska v Spojených štátoch amerických a od roku 2011 pôsobila v štruktúrach NATO ako asistentka hlavného tajomníka NATO. V chorvátskych a srbských médiách sa objavili informácie o tom, že je členkou Trilaterálnej komisie (čo by ste však v jej oficiálnych životopisoch márne hľadali), ktorú založil David Rockefeller v roku 1973 na propagáciu úzkych vzťahov medzi USA, Európou a Japonskom.

AGRESÍVNA KAMPAŇ

SNN 3_5_ZAHRANIČIE_ČLÁNOK 1 HORE_Prezidentské voľby v Chorvátsku_Kolinda-Grabar-Kitarović
Nová prezidentka Chorvátska je národne orientovaná.

Analytici sa zhodujú na tom, že kampaň pred druhým kolom voľby bola mimoriadne agresívna, plná osobných nevyberaných útokov medzi dvoma politickými tábormi. Ľavica obviňovala pravicu zo snahy o návrat do „temnej minulosti“ vojnových deväťdesiatych rokov, z rozkrádania a zo zločinnosti. Pravica zasa naopak vinila vládnu koalíciu z neschopnosti a zo zodpovednosti za ekonomickú krízu, prepad chorvátskeho hospodárstva a zradu národných záujmov.  Súboj Kitarovićová  vs. Josipović odráža ideovo-hodnotové rozdelenie chorvátskej spoločnosti. Kitarovićová predstavovala konzervatívny, nacionalistický tábor odvolávajúci sa na odkaz „vlasteneckej“ vojny zo začiatku deväťdesiatych rokov a odkaz prvého prezidenta Dr. Franja Tudjmana, naproti tomu Josipović predstavoval ľavicový, liberálny, občiansky tábor. Prejavilo sa to aj v podpore, ktorú dostávali kandidáti. Kitarovićovú podporil zbor generálov za jej úsilie o rozvoj chorvátskych ozbrojených síl. Podporilo ju aj združenie Štáb pre obranu Vukovaru za jej odmietavý postoj k osadzovaniu srbských cyrilických tabúľ v tomto meste. Taktiež kontroverzný spevák Marko Perković Thompson.  Na druhej strane Josipović mal podporu ľavicovo orientovaných intelektuálov a liberálnych občianskych združení ako trebárs občianskej iniciatívy „Kišobran“ (dáždnik).

TROMFY KANDIDÁTOV

Odlišné hodnotové založenie oboch kandidátov sa prejavilo aj v symboloch a odkazoch, ktoré kandidáti smerovali médiám a verejnosti. Úplne symptomatická v tomto smere bola skutočnosť, že v čase, keď bol Josipović hosťom na tradičnom srbskom vianočnom večierku, ktorý každoročne organizuje Srbská národná rada v Chorvátsku, Kitarovićová bola na návšteve u generála Ante Gotovinu, zodpovedného za operáciu Búrka (Oluja), počas ktorej bolo Chorvátsko etnicky čistené od Srbov, pričom boli spáchané zločiny proti ľudskosti. Gotovina je pritom nielen  Kitarovićovou, ale i chorvátskou spoločnosťou považovaný za národného hrdinu, zvlášť po tom, čo ho haagsky tribunál zbavil viny a oslobodil. „Srbská karta“ hrala v kampani dôležitú úlohu. Kitarovićová zdôrazňovala, že sa bude zasadzovať o to, aby práva Chorvátov v zahraničí, najmä v Srbsku, boli také ako práva menšín v Chorvátsku, teda za reciprocitu. Iróniou je, že pri reálnom naplnení tohto sľubu by došlo k zhoršeniu postavenia chorvátskej minority v srbskej Vojvodine. Tejto hrozby si zrejme vojvodinskí Chorváti boli vedomí, keď väčšinu svojich hlasov dali Josipovićovi, čím sa v rámci chorvátskej diaspóry stali výnimoční, keďže Kitarovićová medzi voličmi diaspóry získala drvivú väčšinu. Zvlášť medializované sa stali Kitarovićovej náznaky o možnom kladení podmienok Srbsku v rámci predvstupových rokovaní do EÚ.

TÉMY DEBÁT

Debata medzi kandidátmi sa zameriavala najmä na otázky zahraničnej politiky a ekonomickej krízy v Chorvátsku. Logicky na túto strunu hrala viac Kitarovićová. V rámci zahraničnej politiky sa obaja kandidáti držali euroatlantickej orientácie, čím došlo k zhode napríklad v otázke postoja voči Rusku. V debate na Nova TV Kitarovićová v tomto duchu uviedla: „Treba pokračovať v tlaku na Rusko. Miešalo sa do vnútorných vecí Ukrajiny. Nemôže sa robiť rozdiel medzi veľkými a malými štátmi.“ Pritakal jej Josipović replikou, že Chorvátsko sa podieľa a bude podieľať na sankciách EÚ. Na druhej strane Kitarovićová vedomá si svojej podpory zo strany chorvátskych voličov v Bosne a Hercegovine, kde má tamojšia odnož HDZ tradične dominantné postavenie, priniesla tému podpory snáh hercegovinských Chorvátov o vytvorenie autonómie v rámci Bosny a Hercegoviny. Je to odvážne nóvum v chorvátskej zahraničnej politike, ktorá dosiaľ tamojších Chorvátov ignorovala. Podporu tak dostal predák HDZ Bosny a Hercegoviny Dragan Čović, ktorý prirodzeného spojenca vidí v lídrovi bosnianskej Republiky srbskej Miloradovi Dodikovi. Ako však upozorňuje politológ Davor Gjenero, Kitarovićová nebude mať pochopenie pre spojenectvo Čović – Dodik, pretože je „veľmi oddaná chorvátskemu euroatlantizmu“ (Dodik je pre Západ nedôveryhodný). Túto črtu jej profilu zdôraznil aj rakúsky Der Standard, ktorý pripomenul dobré kontakty Kitarovićovej s Hillary Clintonovou i Barackom Obamom. Der Standard na príklade jej nesúhlasného postoja voči zákazu potratov poukázal aj na liberálne prvky v inak konzervatívne profilovanej politike novej prezidentky.

Výsledok prezidentských volieb je predzvesťou víťazstva HDZ v budúcich parlamentných voľbách. Voliči rozhodli a nám rovnako ako chorvátskej verejnosti neostáva iné než čakať, ako sa v reálnej politike prejavia výsledky protirečivej orientácie novej prezidentky. Ako sa jej podarí zlúčiť euroatlantizmus s chorvátskym nacionalizmom a tradicionalizmom a ako sa jej podarí naplniť nereálne sľuby o zlepšení hospodárskej situácie presahujúce kompetencie prezidenta.

 Od nášho balkánskeho spolupracovníka Martina JARINKOVIČA – Foto: internet-zdroj: hrvatski-dom.cr

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.