Stratégia Únie vo vojne je jej najväčším geopolitickým fiaskom. Vojna na Ukrajine už trvá presne jeden rok. Je to dostatočný čas na zhodnotenie vývoja situácie a jednotlivých politických stratégií zúčastnených strán. Krajiny NATO vrátane Slovenska sa doň zapojili v takej výraznej a viditeľnej miere, že dnešný konflikt môžeme považovať za zástupnú vojnu s Ruskou federáciou prostredníctvom Ukrajiny. Vývoj udalostí naznačuje, že šlo o zle vykalkulovaný počin, ktorý neprináša požadované ciele a vytvára ďalšie riziká. Každý konflikt má svoje príčiny vzniku a následky, o ktorých sa nie celkom objektívne a otvorene hovorí vo verejnom priestore na Slovensku i po celom svete. Informácie o celkových stratách vo vojne sa nedajú objektívne posúdiť. Nebudeme ďaleko od pravdy pri odhade dvoch stoviek tisícov zmarených ľudských životov v rámci konfliktu. K tomu treba prirátať milióny trpiacich a vysídlených obyvateľov Ukrajiny.
- ZLYHANIE EURÓPY
Európska únia mohla tomuto nesmiernemu ľudskému utrpeniu zabrániť, ale už v zárodkoch zlyhala na diplomatickom poli, keď nereflektovala bezpečnostné požiadavky a obavy Ruska z rozširovania infraštruktúry NATO k jeho hraniciam. Západ sám porušil v poslednom období viackrát medzinárodné právo. Dodnes Spojené štáty okupujú časť Sýrie, práve tú oblasť, ktorá je bohatá na fosílne palivá. Vyjadrenia P. Porošenka, F. Hollanda, a predovšetkým A. Merkelovej, že Minské dohody mali Ukrajine len kúpiť čas na dozbrojenie, vrhá na Západ omnoho zlovestnejší tieň. Moskva sa rozhodla riešiť svoju bezpečnostnú situáciu nehľadiac na následky tým najdrastickejším spôsobom – vojnou. Po začiatočnej bleskovej invázii boli v priebehu roka ruské sily vytlačené zo značnej časti územia. Dopomohla tomu aj pomoc zo Západu.
Podľa posledných vyjadrení generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga krajiny Aliancie poskytli Kyjevu pomoc rôzneho druhu vo výške 120 miliárd dolárov. Môžeme očakávať, že sa táto suma bude v najbližšom čase zvyšovať. Napriek tomu sa útočný potenciál ukrajinskej armády vyčerpal práve v situácii, keď ruské sily stále ovládajú približne sedemnásť percent územia a pripravujú sa na ofenzívu. Podľa vyjadrení šéfa Pentagónu, predsedu Zboru náčelníkov štábov USA generála Marka Milleyho je porážka Ruska len hypotetickou možnosťou: „Z vojenského hľadiska je to veľmi, veľmi ťažký boj (…) Stále trvám na tom, že pre tento rok by bolo veľmi, veľmi ťažké vojensky vyhnať ruské sily z každého centimetra Rusmi okupovanej Ukrajiny.“ Európske štáty sa zasielaním zbraní Kyjevu takmer odzbrojili, konflikt iba predĺžili a priviedli planétu na hranu nukleárneho konfliktu bez jasných vyhliadok na vojenskú porážku Ruska. Mediálne známe Hodiny posledného súdu v gescii časopisu Bulletin of the Atomic Scientists boli nastavené na 90 sekúnd pred dvanástou, čo je najbližšie k jadrovému armagedonu od ich symbolického zavedenia. Ak bola cieľom čelných európskych predstaviteľov vojenská porážka Moskvy, nemôžeme ho hodnotiť zatiaľ inak ako zlyhanie.
- EKONOMICKÁ VOJNA
Vojna s Ruskom sa vedie aj v ekonomickej rovine. Únia už chystá desiaty balíček sankcií, ktorý plánuje prijať do 24. februára. Ich cieľom by malo byť masívne poškodenie ekonomiky Ruskej federácie, ktoré by viedlo k zrúteniu hospodárstva krajiny, a zabrániť tým Moskve vo vedení vojny, aby už nepredstavovala hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celý Západ. Najsmelšie plány počítali dokonca s ľudovou revoltou na zmenu moci v Kremli. Nastal opak. Ruská verejnosť vníma Západ ako spoločného nepriateľa, ktorý zhodil masky a útočí na všetko ruské, dokonca i na šport a kultúru, výsostne apolitické oblasti spoločenského života. To, že sankcie škodia viac nám ako Rusku, je téma, ktorej sa nevyhýbajú už ani mainstreamové médiá. Moskva ustála najtvrdšie reštriktívne opatrenia, aké boli kedy na nejakú krajinu v moderných dejinách uvalené, a zdá sa, že Rusko čaká hospodárske zotavenie. Zatiaľ čo Západ očakával 15-percentný pokles HDP, ruská ekonomika si vedie dobre. V mnohých odvetviach môžeme vidieť ekonomický rast. Inflácia je nižšia ako v mnohých európskych krajinách a ťažobný a zbrojársky priemysel ide na plné obrátky. Podľa Medzinárodného menového fondu v roku 2022 klesla ruská ekonomika pod náporom „zničujúcich“ sankcií len o 2,2 percenta, ale už na rok 2023 sa očakáva rast HDP o 0,3 percenta a vízia na rok 2024 je rast na úrovni 2,1 percenta HDP. Pre porovnanie ‒ rast nemeckej ekonomiky sa predpokladá na tento rok na úrovni 0,1 percenta a vo Veľkej Británii dokonca recesia s poklesom o 0,6 percenta HDP! Rovnako sa očakáva v Rusku nižšia inflácia – 6,8 percenta, ako v Nemecku udeľujúcom sankcie – 7,5 percenta. Rubeľ sa zastabilizoval na predvojnovej úrovni. Prebytok bežného účtu platobnej bilancie Moskvy vlani stúpol na rekordných 227,4 miliardy dolára, medziročne sa zvýšil o 86 percent. Dopomohol tomu prudký pokles dovozu a príjmy z exportu pre vysoké ceny ropy a plynu.
- NOVÉ RUSKÉ TRHY
Obchod medzi Ruskom a Čínou dosiahol minulého roka rekordnú hodnotu 190 miliárd v prepočte na doláre. Od 5. februára sa sankcie dotknú aj ropných produktov z Ruska. Moskva sa s tým časom vyrovná ako doteraz, Európu však čaká ďalšie zdražovanie. Zablokovanie ruských zahraničných účtov viedlo k dedolarizácii ruskej obchodnej výmeny. Euroázijská mocnosť prešla na obchodovanie v domácich menách vrátane Číny a Indie. Z dlhodobého hľadiska to spôsobilo nevyčísliteľnú stratu dôvery a kredibility Západu ako držiteľa finančných aktív. Pre zaujímavosť ‒ Čínska ľudová (centrálna) banka ešte pred rokom držala americké štátne dlhopisy v celkovej hodnote 1,81 bilióna dolára, dnes je to okolo 650 miliárd.
Veľmi výstižne situáciu vystihol ešte minulý rok bývalý taliansky premiér S. Berlusconi pre Il Giornale: „Rusko je izolované od Západu, ale Západ je izolovaný od zvyšku sveta.“ Vojna na Ukrajine sa tak mení na najväčšie geopolitické fiasko Európskej únie a ukážku značnej nekompetentnosti pri odhade situácie a nastavovaní politickej koncepcie riešenia problému. Jej čelní predstavitelia, ak hovoríme o hrozbe jadrového konfliktu, preukazujú absolútny nedostatok zdravého úsudku, ktorý sa môže skončiť zničením ľudstva. A každý deň už prehratej vojny stojí stovky životov...
Radoslav ŽGRADA - Foto: pixabay.com