Nový venezuelský prezident bol najprv vodičom autobusu až neskôr odborárom
Nicolás Maduro pôjde v Chávezovej línii
Peter JÁNOŠÍK
Priaznivci nedávno zosnulého venezuelského prezidenta Huga Cháveza sú spokojní. Venezuela sa bude poberať cestou, ktorú tento vizionár socializmu 21. storočia určil svojím štrnásťročným vládnutím. Jeho nástupcom sa stal Nicolás Maduro, ktorého si ako svojho lojálneho nástupcu Hugo Chávez vybral. Volebná účasť dosiahla takmer 79 percent z bezmála devätnástich miliónov oprávnených voličov.
Nový venezuelský prezident sa narodil v kolumbijskej Cucute a pochádza z robotníckej rodiny odborového predáka. Pracoval ako vodič autobusu a neskôr sa aj on stal odborovým predákom. Do venezuelskej politiky vstúpil v roku 2000 ako poslanec. Následne zastával funkciu predsedu parlamentu, šéfa diplomacie a viceprezidenta. Po smrti Huga Cháveza sa stal dočasným prezidentom Venezuely a vo funkcii ho potvrdili voľby 15. apríla 2013, keď vyhral s tesnou prevahou 50,7 percenta platných hlasov nad šéfom opozície Henriquom Caprilesom. Ten získal 49,3 percenta hlasov a podľa ústrednej volebnej komisie ide o tesnejšie víťazstvo, než sa očakávalo. Prakticky to znamená rozdiel iba 235 tisíc hlasov. Prieskumy predpokladali výsledok oveľa jednoznačnejší s predstavou, že Madurovo víťazstvo bude vyššie o vyše desať percent.
■ V POKOJNEJ ATMOSFÉRE
Voľby sa uskutočnili v normálnej a pokojnej atmosfére. Pre tesnosť volebných výsledkov Národná volebná rada oznámila, že audit vo všetkých volebných miestnostiach v krajine uskutoční najmä preto, aby potvrdila správnosť výsledkov z elektronického hlasovania. Napokon po ukončení sčítania odovzdaných hlasov komisia zdôraznila, že výsledok je „nezvratný“. Malý rozdiel medzi obidvoma kandidátmi svedčí o prítomnosti demokracie v krajine. Iba v štátoch s diktatúrou bývajú výsledky volieb jednoznačné. S ich výsledkami však nesúhlasí tak venezuelská opozícia, ako aj napríklad Spojené štáty americké. Na bezpečnosť volieb dohliadalo vyše 150 tisíc príslušníkov bezpečnostných síl a zahraniční pozorovatelia. Ako napísal vplyvný nemecký týždenník Der Spiegel, Chávezov chovanec to zvládol. V krajine bohatej na ropu bude pokračovať v bolívarskej revolúcii ako prívrženec ľavicovej politiky, ktorá si rad voličov získala štedrými dávkami zo strany štátu. Porazený Capriles neuznal porážku a usiloval sa výsledok spochybniť. Pre Venezuelu si namiesto permanentnej chávezovskej revolúcie predstavuje skôr brazílsky stredoľavý politický model.
■ LÍDRI SÚ SPOKOJNÍ
Bývalý vodič a Chávezov minister zahraničných vecí Maduro zložil prezidentský sľub v deň, keď Venezuela oslávila 203. výročie nezávislosti z roku 1810. Jeho mandát je šesťročný. Ešte predtým sa v peruánskom hlavnom meste Lime stretli juhoamerickí prezidenti, aby na krízovej schôdzke prerokovali povolebný vývoj vo Venezuele. Tu získal novozvolený venezuelský prezident Nicolás Maduro podporu celej Únie juhoamerických národov (UNASUR), ktorá má dvanásť členov. Lídri Latinskej Ameriky zároveň uvítali prepočítanie hlasov. Ako vo svojom vyhlásení dodali, „obidve strany by sa mali usilovať vyhnúť násiliu, ktoré ohrozuje sociálny zmier v krajine“. Z Limy prezidenti odcestovali do Caracasu na Madurovu slávnostnú inauguráciu. Prišli napríklad prezidentky Argentíny a Brazílie Cristina Kirchnerová a Dilma Rousseffová a dostavil sa tiež bolívijský vodca Evo Morales. Do Caracasu okrem iných pricestoval iránsky prezident Mahmúd Ahmadínežád, zástupcovia Číny aj Palestíny. Zatiaľ čo daktoré štáty ako Rusko či Bielorusko Madurovi k víťazstvu gratulovali, USA a Francúzsko váhajú.
V Chávezovej blízkosti sa Maduro, ktorého rodina má sefardsko-židovské korene, objavoval už od deväťdesiatych rokov a významne prispel k jeho prvému zvoleniu za prezidenta v roku 1998. V lete 1997 patril tiež k spoluzakladateľom Chávezovho Hnutia V. republiky, ktoré sa v roku 2007 stalo pilierom dnes vládnej Zjednotenej socialistickej strany Venezuely (PSUV). Do tohtoročného januára bol Maduro ministrom zahraničných vecí a do 5. marca zastával úrad viceprezidenta.
Vládny kandidát a úradujúci prezident Maduro nastupoval do volebného boja z pozície „jediného garanta“ zachovania sociálnych programov, financovaných z ropných výnosov. Vďaka tejto štedrosti sa najchudobnejšia vrstva krajiny v priebehu 14 rokov Chávezovej éry podľa hospodárskej komisie OSN stenčila z polovice na 29 percent obyvateľstva. Radikálne ľavicový a protiamerický Chávez zanechal Venezuelčanom skutočné hodnoty a našiel aj pokračovateľa svojich ideí.