Postavenie obyvateľov starého kontinentu smeruje k výbuchu mladej nespokojnosti
Obchádza Európu strašidlo možnej revolúcie? – 1. časť
Viliam JABLONICKÝ – Foto: archív SNN
Ako prvý vlani začiatkom novembra Hamburger Abendblatt zverejnil mimoriadnu správu, že všeobecne známy a nepochybne dobre informovaný bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt sa obáva násilného vystúpenia v Európe! Jeden z najúspešnejších moderných nemeckých kancelárov, orientáciou sociálny demokrat, túto obavu vyslovil na pozadí dlhovej krízy a hlbokých politických a hospodárskych premien vo svete a doslova varoval: „Sme v predvečer možnej revolúcie v Európe.“ H. Schmidt konštatoval, že nielen európske inštitúcie stratili dôveru, ale neistotu cítiť aj v Číne a USA. Jeden zo šéfov Deutschen Bank Jürgen Fitschen sebakriticky označuje „krátkodobé maximalizácie zisku v bankách za ekonomicky nezmyselné“.
V tejto súvislosti tiež treba uviesť, že rakúske médiá viackrát, naposledy približne pred rokom, uvádzali, že zisky ich bánk v strednej a vo východnej Európe boli práve najvyššie na Slovensku, ktoré kapitálovo nedisponuje – čo je jedna z európskych rarít – jedinou vlastnou bankou! J. Fitschen považoval vytvárané škody za dlhodobé a navyše neumožňujúce vyplácať výnosy v najväčších nemeckých bankách skôr ako po piatich rokoch, takže uvedený trend musia banky zásadne zmeniť. Optimistickejší bol spolkový minister financií Wolfgang Schäuble v lakonickej mediálnej citácii: „Dokážeme to prekonať, ale Grécko sme ešte nedoriešili.“ Pripomínam, že to bolo ešte pred minuloročným novembrovým bruselským stretnutím členských štátov menovej únie a EÚ, ktoré Grécku odpustili ďalšie desiatky miliárd eur, oddialili im splátky a prisľúbili zapožičať ďalšie obrovské sumy peňazí... Pravdaže, a to sa týka zásadne aj našej sociálno-ekonomickej úrovne.
■ POLITICKÉ OHROZENIE
Približne v rovnakom čase prednášal v Bruseli pred belgicko-švajčiarskou obchodnou komorou André Blattmann, švajčiarsky veliteľ armády. Vyslovil obavu a varovanie, že dlhová kríza v Európskej únii prináša vysokú nezamestnanosť, ktorá sa stáva najväčším bezpečnostno-politickým ohrozením takej konsolidovanej krajiny, ako je Švajčiarsko. Hovorkyňa Európskej únie Pia Ahrenkilde následne odmietla akékoľvek obavy Švajčiarov, zmluvami úzko prepojenými s Úniou, výčitkou, že s podobnými katastrofickými scenármi sa EÚ nebude zaoberať, teda že ich nebude počúvať. Navyše aj vlaňajšie udeľovanie Nobelovej ceny za mier Únii malo nasvedčovať, že Európa bola a ostane mierovým projektom. Neutrálni Švajčiari však, napriek očividnému hnevu v Bruseli, tlmočili chladnokrvne, že sa na predpokladaný zložitý vývoj budú pripravovať. Aj keď to nie je dostatočne v celoeurópskom scenári, švajčiarska armáda sa musí prichystať na ochranu kľúčových miest v národnej infraštruktúre, ktoré môžu ohroziť aj priam prívalové vlny najmä sociálno-ekonomických utečencov, ktorí sa tu môžu uchádzať o azyl...
Rovnakú obavu tlmočil šéf švajčiarskej armády už na jar 2010 s poukázaním na podobné ohrozenie najmä piatich južných štátov – Grécka, Španielska, Talianska, Francúzska a Portugalska a ich susedov, čo sa dokonca čiastočne stretlo aj s domácim mediálnym a politickým odporom. Blattmann musel svoje stanovisko obhajovať i v bernskom parlamente, kde zdôvodňoval postupy pri výcviku armády, vychádzajúce aj z pomenovaných ohrození a rizík.
■ ZNEPOKOJENÍ ŠVAJČIARI
Švajčiari veľmi citlivo vnímajú aj slová o možnej sociálno-ekonomickej revolúcii tlmočené Helmutom Schmidtom. Švajčiarsky Zeit-Fragen kriticky poukazuje na nedostatočnú starostlivosť pri vzdelávaní a výchove najmä mladej generácie, príprave do budúcich povolaní mládeže v EÚ, pričom sa oveľa väčšia pozornosť venuje príprave policajných štruktúr na boj s prípadnými lokálnymi nepokojmi. Švajčiari vyzývajú uvažovať a konať koncepčne a premyslene v oveľa širších hľadiskách hospodárstva, miestnych, regionálnych a jednotlivých štátnych ekonomík aj vzhľadom na životnú úroveň občanov...Heiner Flassbeck, hlavný ekonóm a špecialista na meny Organizácie pre svetový obchod a vývoj pri OSN, Unctad, so sídlom v Ženeve, vyslovoval koncom roka vážne obavy z budúcnosti eura. A nebol sám! Navyše hospodárske problémy ekonomicky dobrých a ekonomiku a sociálne problémy nezvládajúcich krajín vedú intenzívne k politickej dezintegrácii, čo môže ohrozovať vybudovanú stabilitu v Európe v poslednom polstoročí. Obáva sa, že to v ohrozených krajinách môže dokonca zničiť vytvorený model demokracie. Politická stabilita krajín je v jeho ponímaní oveľa dôležitejšia, ako uchovať za každú cenu vo všetkých krajinách jednotnú menu... Navyše možný výstup z menovej únie bol by lepší ako prípadná politická nestabilita. Podobne to vnímajú aj predstavitelia holandskej vlády. Flassbeck dnes v čase najväčšej politickej dezintegrácie v posledných päťdesiatich rokoch hľadí na väčšiu integráciu EÚ ako na čosi úplne iluzórne.
■ FRANCÚZSKI MOSLIMOVIA
Aj takýmto spôsobom presadzujú svoje práva nespokojné skupiny prisťahovalcov v Európe.
Spomínané švajčiarske noviny priniesli aj analýzu problémov vo Francúzsku. Vychádza im, že Al-Káida tam už nepredstavuje najväčšie ohrozenie, ako to vyslovil francúzsky minister vnútra, ale teroristické ohrozenia z domácich zdrojov, radikálno-moslimských kruhov, rebelujúcich mladých mužov, ktorí sa zoskupujú najmä v predmestiach väčších miest. Obavy vyvolávajú konštatovania, že už to nie sú jednotlivci, ale celé skupiny. Nie sú to cudzinci, ale konvertovaní Francúzi a francúzski moslimovia. Polícia na ne reagovala početnými domovými prehliadkami a zatknutiami. A príčiny? Mladí a dezorientovaní ľudia, vyrastajúci v chudobe, v bezperspektívnosti a v prostredí kriminality, u ktorých sa stupňuje nenávisť voči spoločnosti, sú vystavení radikálnej islamistickej propagande. Namiesto dôkladného vzdelania, ktoré by ich ukotvilo do širších spoločenských a kultúrnych súradníc. Francúzski islamistickí bádatelia poukazujú už dlhšie na džihádsky salafizmus, ktorý sa šíri intenzívnou propagandou cez internet, v mešitách, ale aj vo väzeniach. Vyzýva ich obetovať sa v službe v „svätej vojne“; odmietajú stať sa úplnými občanmi Francúzska, a tak si kompenzujú pocit neúspechu v spoločnosti. Francúzi vidia riešenie najmä vo výchovnom a vzdelávacom procese, dokonca aj imámov, ktorí majú pôsobiť i vo väzenskom prostredí.
■ NEVÝKONNÝ ZÁPAD
Významný a populárny historik Nial Fergusson vo svojej poslednej knihe The great degeneration upozorňuje na nebezpečenstvá vo vysoko civilizovaných krajinách, ktoré vyplývajú práve zo sociálnych problémov. Podľa neho starý, zadlžený a demograficky „nevýkonný“ Západ sa rúca nielen hospodársky, ale najmä eticky. Ohrozené môžu byť kľúčové politické a spoločenské inštitúcie, po ktorých môže nasledovať ekonomický zosuv, obrovské strety más, sociálne boje, chudoba, dokonca až fašizmus... A to v pesimistickom výhľade už onedlho, ak aj v Európe nenájdeme vhodné obranné a racionálne mechanizmy na prekonávanie mnohostrannej krízy.
Európu znepokojuje najmä nezamestnanosť mladých. Vlani na jeseň (očistená od letných brigád) bola najvyššia v Grécku a vo Španielsku – 55,6 a 54,2 percenta! S odstupom nasledovalo na rovnakej úrovni Portugalsko – 35,1, Taliansko a Francúzsko malo 25,7-percentnú nezamestnanosť mladých. Priemer v EÚ mal byť 22,8 percenta. Podstatne nad priemerom, približne s tretinou nezamestnaných, by sa malo pohybovať aj Slovensko...
Z EÚ aj z jeho jednotlivých členských štátov vychádzali znepokojivé výzvy, že s tým treba niečo robiť, aby sa mládež nestala zdrojom sociálnych nepokojov či až revolúcie, ako na to upozorňoval Helmut Schmidt. V pamäti západnej Európy totiž sú ešte nedávne nepokoje z Francúzka v roku 2007 a Anglicka o štyri roky neskôr, ako to pripomína ďalší článok v Zeit-Fragen. Pridružovali sa k nim aj ďalšie tohoročné demonštrácie prevažne mladých ľudí v Grécku, Španielsku, Taliansku a opätovne vo Francúzsku či inde, napokon aj u nás pre známe korupčné aféry.
■ HROZBY NEZAMESTNANOSTI
Riešením pre Európu nie sú nákladne budované policajné oddiely na potieranie možných nepokojov. Konštruktívne sa musí riešiť najmä nezamestnanosť, ale nielen mladých, primerané odmeňovanie a integrácia do spoločnosti. V tradícii nemecky hovoriacich krajín sa odvolávajú na duálnu výchovu najmä mladých ľudí prácou a praxou, podporou štátnych iniciatív aspoň pre základné vyučenie i menej vzdelaných a zdatných, ktorí sa aj takto ľahšie začlenia do pracovného procesu a spoločnosti. Výskumami sa preukázalo, že tento model, ktorý sme aj my v podobe učňovských škôl mali, podstatne znižuje mieru nezamestnanosti mladých... Rozhodujúce je však riešenie globálnej ekonomickej krízy. To znamená nevyhnutnosť regulácie najmä špekulatívnych finančných trhov, ale aj štátne zasahovanie do procesov nahradzovania dovozových výrobkov vlastnými, tým oživovanie vlastných ekonomík a hospodárskych procesov, a tiež minimálne dosahovanie potravinovej sebestačnosti. A to sa nemá týkať iba krajín mimo EÚ či iba neutrálnych. Zákonodarstvo sa má podriadiť občianskym a demokratickým potrebám obyvateľstva, nie moci kapitálu a brutálneho kapitalizmu.
A práve tu vidí jeden z problémov aj teoretizujúci právnik Karl Albrecht Schachtschneider. Absolútne nekontrolovaný, voľný pohyb kapitálu, čo je jedna z podmienok členstva a existencie v EÚ, sa môže premeniť dokonca až na „veľkú rabovačku“. Právom a povinnosťou národov a štátov je však doma vytvorené príjmy „rozdeľovať demokratickými zákonmi slobodne, rovnomerne a skutočne bratsky“ v súčinnosti so slobodným podnikaním kapitalistov.
Dnešný brutálny kapitalizmus sa však pokúša presadzovať takmer „nepolepšiteľne“ antidemokratické a antisociálne prvky. Tie treba zákonodarstvom skrotiť. Zákony v hospodárstve a podnikaní podriadiť záujmom obyvateľstva, nie lobistických skupín a iba jednotlivcom. Schachtschneider, okrem iného autor kníh Demokratie versus kapitalismus, Vom Recht des Menschen, píše jednoznačne: „ Suverénny je ten, kto je slobodný. Finančné skupiny, kapitalisti nesmú mať moc predpisovať zákony občanom. Musia sa obmedzovať manažéri kapitálu ako noví vládcovia sveta, neraz vytvárajúci z más obyvateľstva zúbožené a chudobné vrstvy. Sloboda človeka je neoddeliteľná od slobody národov a štátov.“
Čítaj aj: http://www.snn.sk/index.php/esej/1639-obchadza-europu-strasidlo-moznej-revolucie-2-cast