Pred sto rokmi sa Slováci prihlásili k spoločnému zväzku s Čechmi. Presne pred sto rokmi ‒ 30. októbra 1918, sa v Turčianskom Svätom Martine stretli predstavitelia všetkých slovenských politických strán a prijatím Deklarácie slovenského národa sa prihlásili k samourčovaciemu právu národov. Týmto samostatným štátoprávnym aktom vyjadrili spoločnú vôľu na vytvorenie spoločného štátu s bratským národom Čechov.  Tridsiateho októbra 2018 práve v Martine sa pod záštitou predsedu vlády SR Petra Pellegriniho zavŕšili spoločné celonárodné česko-slovenské oslavy pripomínajúce sté výročie založenia Československej republiky a prijatie Deklarácie slovenského národa za prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov Českej a Slovenskej republiky.

Slávnostný program sa začal nástupom slovenských a českých vojakov čestnej stáže pred budovu bývalej Tatra banky, v ktorej  pred sto rokmi okolo dvesto slovenských národných a politických činiteľov z celého Slovenska prijalo Deklaráciu slovenského národa.

■ LOGICKÉ RIEŠENIE

Predstavitelia oboch štátov si slávnostne uctili ich pamiatku kladením vencov pod pamätnú tabuľu pripomínajúcu túto významnú historickú udalosť. Program pokračoval príhovorom prezidenta SR Andreja Kisku, v ktorom okrem iného zaznelo: „Ako prezident SR nepoznám dve krajiny, ktoré by si k sebe boli bližšie ako Slovensko a Česko.“  Český prezident Miloš Zeman v mene českého národa poprial Slovákom  lásku, priateľstvo i šťastnú budúcnosť. Predseda Senátu ČR Milan Štěch konštatoval, že „vzájomné súžitie našich národov nebolo vždy bezproblémové. Tieto problémy sa ani po roku 1990 nedali úspešne riešiť. Z tohto pohľadu bolo naše pokojné a kultivované  rozdelenie na dva samostatné štáty logické riešenie“.

■ MILOVANÁ MATICA

Predseda NR SR Andrej Danko pripomenul, že Martin „má v dejinách slovenského národa významné miesto. V tomto malebnom meste vznikla okrem iných ustanovizní  i naša milovaná Matica slovenská“.  V slávnostných príhovoroch  pokračovali aj obaja premiéri Peter Pellegrini a Andrej Babiš.  K oslavám sa pripojila aj Matica slovenská, ktorá pred svojou druhou budovou v Parku sv. Cyrila a Metoda slávnostne odhalila bustu predsedu Slovenskej národnej rady, predsedu Matice slovenskej a signatára Deklarácie slovenského národa Matúša Dulu. V príhovore na slávnostnom akte predseda MS Marián Gešper povedal: „Matúš Dula je do istej miery neoprávnene zabudnutou postavou slovenských dejín. Ak vezmeme do úvahy jeho rôznorodé aktivity pre národ, ako aj taktickú politickú vyspelosť, najmä v roku 1918, máme jednoznačnú povinnosť si ho pripomenúť, aby sa stal živou súčasťou kolektívnej pamäti národa.“

■ DULA AJ ZOCH

Na tomto slávnostnom podujatí sa zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko a vo svojom prejave zdôraznil: „Je pre mňa neskutočná česť, že som mohol byť na odhalení busty Matúša Dulu, ktorú si právom zaslúži. Bez ľudí ako on by nebolo ani dnešné slobodné Slovensko. Je jeden z dejateľov, ktorí si zaslúžia oveľa častejšie pripomínanie.“

Rovnakej pocty Matice slovenskej sa dočkal aj prvý slovenský bratislavský župan a signatár pôvodnej Deklarácie Samuel Zoch. Jeho sochársku podobizeň  29. októbra slávnostne odhalili  za prítomnosti  predsedu MS Mariána Gešpera, správcu MS Maroša Smolca a bývalého prezidenta SR Ivana Gašparoviča pred budovou bývalého Župného domu na Župnom námestí v Bratislave.  „Samuel Zoch bol jedným z významných autorov Deklarácie slovenského národa, ktorou sa slovenský národ pred sto rokmi prihlásil k spoločnému štátu Slovákov a Čechov,“ pripomenul správca MS Maroš Smolec.

Matej MINDÁR ‒ Foto: agentúrny servis

Zabúdaný autor Martinskej deklarácie

Autorovi pôvodného návrhu Deklarácie slovenského národa Samuelovi Zochovi odhalili bustu 29. októbra na budove bývalého Župného domu v Bratislave. Za prvou bustou zároveň prvého slovenského bratislavského župana stojí Matica slovenská v spolupráci s OZ Skrášlime Slovensko, Národnou radou SR, s finančnou podporou predsedu vlády SR Petra Pellegriniho aj samotnej Matice. Po odhalení ustanovizeň pripravila odborný seminár na tému Samuel Zoch. „Samuel Zoch bol jedným z významných autorov Deklarácie slovenského národa, ktorou sa slovenský národ pred sto rokmi prihlásil k spoločnému štátu Slovákov a Čechov a vznikla tak prvá Československá republika. Je to významná slovenská osobnosť a mnoho ľudí toho o nej veľa nevie, čiže takýmto spôsobom ho chceme popularizovať,“ priblížil správca Matice slovenskej Maroš Smolec. Ako dodal, na osobnosti a udalosti nášho národa sa ustanovizeň snaží pozerať objektívne. „Aj otázky o Deklarácii slovenského národa nie sú úplne jasné. Aký bol ten prvý text, ktorý pripravoval práve Samuel Zoch. Verím, že odborný seminár dal odpoveď na niektoré z nich.“

• NEDOCENENÝ

Pamätnú bustu odhalil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, bývalý prezident SR Ivan Gašparovič a generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. Miloš Klátik. Autorka knihy Modranská stopa Samuela Zocha Agáta Petrakovičová Šikulová si myslí, že je to málo docenená osobnosť. „Už len preto, že bol autorom prvého návrhu deklarácie, mal by viac rezonovať po boku osobností, akými boli napríklad Vavro Šrobár, Andrej Hlinka a ďalší, ktorí sa spomínajú oveľa viac.“ Na odbornom seminári predstavila jeho rôznorodú činnosť v Modre, kde pôsobil ako evanjelický farár. „Mnohým ľuďom sa zdá, že Samuel Zoch bol úspešným človekom, ale jeho osobný život bol takou malou tragédiou. Stratil svojho jediného syna Stanka, od čoho sa odvíjala celá jeho dobročinná a altruistická práca. Venoval sa osirelým deťom a podporoval študentov či farárov,“ doplnila.

• POSLOVENČIL BRATISLAVU

Samuel Zoch bol v Bratislave podľa riaditeľa Slovenského historického ústavu MS Ivana Mrvu populárnym županom. „Uvedomoval si, že mestu po obsadení československým vojskom bez boja stále hrozia nepokoje. Vo februári 1919 tu došlo k vzbure a streľbe, ale Zoch upokojil situáciu, lebo rokoval aj s Maďarmi, aj s Nemcami a dohodol podmienky spolužitia, aby sa také veci už neopakovali.“ Pracoval na poslovenčení Bratislavy a normalizácii pomerov. Napokon sa však dostal do konfliktu s pražským centrom aj s ministrom Šrobárom. „Administratívnym rozhodnutím boli v Bratislave a v župe pozbavení miest okrem maďarských aj mnohí slovenskí učitelia, proti čomu ostro protestoval a nakoniec aj preto rezignoval. Českej verejnosti adresoval list, v ktorom upozorňoval, že na Slovensko prišli mnohí nehodní úradníci a učitelia a že práve tento fakt môže byť príčinou rozkolu medzi Čechmi a Slovákmi, čo sa aj neskôr stalo,“ ozrejmil historické súvislosti Ivan Mrva.

Veronika MATUŠKOVÁ, hovorkyňa Matice slovenskej ‒ Foto: MS, Maroš MAČUHA

Iniciátor obnovenia Matice slovenskej

Matica slovenská slávnostne odhalila pred svojou budovou v Martine bustu Matúša Dulu, iniciátora a signatára Deklarácie slovenského národa. Symbolicky tak urobila 30. októbra, teda presne sto rokov od prijatia tohto dôležitého národného dokumentu. Ďalšej významnej osobnosti našich dejín bola vzdaná úcta aj vďaka finančnej podpore Úradu vlády SR. Matica slovenská sa v tomto roku špeciálne venuje slovenským osobnostiam a udalostiam, ktoré stáli pri rozhodujúcich momentoch v histórii Slovákov a Sloveniek. „Matúš Dula je do istej miery neoprávnene zabudnutou postavou slovenských dejín. Ak vezmeme do úvahy jeho rôznorodé aktivity pre národ, ako aj taktickú politickú vyspelosť najmä v roku 1918, máme jednoznačnú povinnosť si ho pripomenúť, aby sa stal živou súčasťou kolektívnej pamäti národa,“ uviedol predseda Matice slovenskej Marián Gešper, ktorý zároveň inicioval odhalenie busty Matúša Dulu. Na kultúrnom podujatí sa zúčastnil aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko, štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. Miloš Klátik a ďalší predstavitelia inštitúcií, organizácií a samosprávy. „Je pre mňa neskutočná česť, že som mohol byť na odhalení busty Matúša Dulu, ktorú si právom zaslúži. Bez ľudí ako on by nebolo ani dnešné slobodné Slovensko. Je jeden z dejateľov, ktorí si zaslúžia oveľa častejšie pripomínanie,“ povedal predseda NR SR Andrej Danko. Podľa predsedu Matice slovenskej je táto osobnosť inšpiratívna aj v súčasnosti: „Dula spája boj za národnú i občiansku spoločnosť, matičnú ideu i kresťanské presvedčenie. Ako advokát sa snažil o spravodlivosť a neuveriteľnú vytrvalosť prejavil medzi zložitými rokmi 1875 až 1918.“ Matúša Dulu si matičiari zároveň pripomínajú ako spolupredsedu ustanovizne po jej oživotvorení v roku 1919. Aj vďaka nemu bola postavená druhá matičná budova v Martine.

Text a foto: Veronika MATUŠKOVÁ, hovorkyňa Matice slovenskej