Geopolitické súvislosti ukončenia tranzitnej dohody
Ruská spoločnosť Gazprom ukončila v súlade so zmluvou tranzit ruského plynu cez Ukrajinu, keďže Ukrajina nepredĺžila pokračovanie tranzitnej dohody z geopolitických dôvodov. V prípade, že ani po rokovaniach s Bruselom nedôjde k zmene, Európa stratí dodávky lacného ruského zemného plynu a bude závislá od dodávok amerického skvapalneného LNG plynu, ktorý však bude z dôvodu dvojnásobnej zmeny skupenstva a prepravy cez oceán určite drahší.
Na tranzite plynu cez svoje územie stratí Ukrajina okolo osemsto miliónov eur a Slovensko okolo päťsto miliónov eur. Málo sa hovorí o nákladoch, ktoré budú súvisieť s údržbou nevyužívaného potrubného systému. Z doterajšieho globálneho energetického trhu bude Rusko navždy „vytlačené“ a stratí pozíciu hlavného dodávateľa energií do Európy. Pre Rusko to bude znamenať stratu okolo piatich miliárd dolárov a Gazprom po dvadsiatich rokoch podnikania zaznamená prvú stratu..
■ ALTERNATÍVNI DODÁVATELIA
Slovenské firmy a domácnosti nebudú mať v tomto roku problém s chýbajúcim plynom, keďže zásobníky plynu sú naplnené na sto percent a navyše existuje niekoľko distribučných ciest prepravy plynu na Slovensko. Z nich sa najčastejšie hovorí o odbere ruského plynu cez Maďarsko a Turecko. Jediným problémom je jeho cena, keďže všetky alternatívne prepravné cesty budú v konečnom dôsledku pre EÚ znamenať finančnú záťaž v niekoľkých stoviek miliónov eur. Premiér Robert Fico poslal otvorený list predsedovi Európskej rady a predsedníčke Európskej komisie, v ktorom kritizuje rozhodnutie ukrajinského prezidenta Zelenského zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu. Ako možnú odvetnú reakciu spomenul zastavenie dodávok elektriny na Ukrajinu a zastavenie podpory ukrajinským utečencom na Slovensku.
■ HROZBY CLAMI
Staronový americký prezident Donald Trump vyhral prezidentské voľby ekonomickým programom, ktorým predpokladá zachovať pre dolár pozíciu svetovej rezervnej meny, keďže ho pokladá za hlavnú zbraň americkej prosperity a sľubuje znížiť obrovský deficit v štátnom rozpočte, ktorého splácanie stojí amerických daňových poplatníkov niekoľko sto miliárd dolárov. Pokiaľ ide o dolár, jeho pozícia, ako aj devízová rezerva v centrálnych bankách klesá v prospech zlata a v medzinárodnom styku sa čoraz menej platí v dolároch a stále viac aj v národných menách obchodných partnerov. Tento stav chce zvrátiť protekcionárskou politikou, keď „postrašil“ aj Európu, že jej terajší obchodný prebytok vo výške 130 miliárd dolárov musí znížiť väčším objemom nákupu ropy a plynu. V opačnom prípade na európske exporty do USA zavedie vyššiu colnú sadzbu.
■ PLYNOVÁ ALIANCIA
Na ukrajinský postoj, týkajúci sa ukončenia päťročného kontraktu prepravy plynu do Európy, hľaďme v širších geopolitických súvislostiach. Cieľom je vytlačiť Rusko z pozície hlavného dodávateľa energií do Európy. Ukrajina žiada, aby okrem zemného plynu sa zakázal aj dovoz ruského skvapalneného plynu do Európy, čo by znamenalo vznik „plynovej aliancie“, pod čím sa rozumie americký monopol na dodávky plynu. Ten by sa posilnil v prípade, že USA by odkúpili podmorské plynovody Nord Stream 1 a 2, čo by umožňovalo Spojeným štátom americkým nakupovať aj ruský plyn. Keďže by sa tiež európskym zákazníkom predával drahšie, USA by si tým vyriešili už spomínané problémy, ktoré súvisia s obrovským deficitom štátneho rozpočtu a s klesajúcim záujmom o kúpu amerických štátnych dlhopisov. Predpokladá sa totiž, že predaj oboch druhov amerického plynu by sa v Európe uskutočňoval zrejme len za petrodoláre.
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
