SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Keď odbočíte z bratislavskej Dunajskej ulice do Liga pasáže, ste pred dverami, za ktorými cesta vedie do redakcie Slovenských pohľadov. Je to ich nová adresa, starú, rovno nad Klubom slovenských spisovateľov, nedávno opustili. Za ten čas zarovno fasády domu, kde Pohľady sídlia, na Dunajskej, ako z vody vyrástol kus ulice, celý takmer zo skla. V ňom sa odráža časť Kamenného námestia so zvonkohrou na náprotivnej travertínovej stene stavby zo sedemdesiatych rokov. To všetko vidí každý, čo už neuvidí, je to, ako stavba rástla.
Najprv bola hlbočizná jama, nákladné autá a bagre sa tam priam strácali, potom vyhúkli betónové kostry nových domov. Vyhúkli, lebo betón od základov až po vrch chrlil stroj s obrovským kovovým chobotom. Desať či dvadsať metrov hore alebo dolu mu nerobilo problémy. Bolo to neuveriteľné divadlo. Tak ako sa predlžovalo rameno stroja, bol na bielom podklade čitateľnejší nemecký nápis z čiernych písmen. Názov firmy by sa dal preložiť do slovenčiny azda ako majster čistič, hoci všetci, čo niekedy mali v rukách kelňu či fanglu, vedia, že zapucovať, pucovať sa môže s omietkou či cementovou zmesou. Jednoducho firma, ktorá vyrába čerpadlá na betónové zmesi, je nemecký Putzmeister. Presnejšie bádensko-württenberský, ľudovo švábsky. Stroje firmy sú po celom svete.
Roky bol zakladateľ firmy, majstrovský putzmeister – skutočným menom Karl Schlecht – pre mňa nezabudnuteľným príkladom nezdolnosti. Ako mladý bojoval v uniforme wehrmachtu na východnom fronte a padol sovietom do zajatia. Z toho sa živý dostal azda len každý desiaty Nemec. Neskončil na Sibíri, ale v Moskve na ulici, ktorá dnes opäť nesie svoje historické meno – Tverská. Tiahne sa takrečeno od múrov Kremľa až po Bieloruské nádražie a ďalej, ďalej, ďalej, ďalej a ešte ďalej až sa stane výpadovkou na Tver. Azda je to zopár kilometrov Tverskej, ktoré lemujú fasády stalinských novostavieb.
Keď som v čase svojich celkom nedávnych moskovských rokov chodil okolo nich, myslel som na stretnutie vo svetoznámej firme Putzmeister v Aichtal, neďaleko Štuttgartu. „Ako ste len prišli na to postaviť toľko rôznorodých púmp na betón, dať si ich patentovať – a stať sa postupne firmou, ktorá vo svete zaváži?“ Dnes je pán Schlecht zdatný osemdesiatnik, ale na začiatky samozrejme nemôže zabudnúť: „Viete, keď sme v Moskve na stavbách v akorde, tvrdej norme, vláčili hore do poschodí betón vo vedrách, tak som si povedal, že nás to bude stáť život, preto mi zišlo na um dať dovedna motor a čerpadlo – sovietom to bolo jedno, zajatcov, ľudí bolo dosť a hlavný bol plán, v ktorom bolo treba obnoviť Moskvu – a teda aj jej vtedy najvýstavnejšiu, najširšiu Gorkého ulicu –, a nie ľudia. Keď sa mi pošťastilo vďaka Adenauerovi dostať sa domov, nezabudol som. Tak sa zrodili moje čerpadlá na cementovú zmes, vlastne ich kolískou je Moskva.“
Je to príbeh fortieľu typického pre Bádensko-Württenbersko, dôkaz dôvtipnej švábskej nátury. Tá je len zdanlivo zjavná iba v Štuttgarte, hlavnom meste mercedesov a porsche. Od januára 2012 je Putzmeister prvou nemeckou svetovou značkou, ktorá patrí – Číňanom. Teda čínskej firme Sany. Čínske investície do nemeckých malých a stredných podnikov presiahli vlani miliardu stodvadsať miliónov eur. Putzmeister je však prvou svetovou nemeckou značkou v čínskych rukách. V Aichtali sa protestuje: „Zakladateľ predal svoje celoživotné dielo komunistom, predaj takej značky je priemyselná a politická katastrofa.“ Pre patriarchu firmy je však protest do neba siahajúca hlúposť, čínska Sany je v celosvetovom nástupe, preto siahli po špičkovej nemeckej značke, ktorú z trhu vytláčajú.