Možno by to nebolo až také kacírske rozhodnutie
Štefan ZLATOŠ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Ťažko v tejto chvíli odhadnúť, do akej miery mal predseda vlády Robert Fico premyslené súvislosti, ktoré logicky nastali po ním vyslovenej úvahe o možnej neutralite Slovenska. Premiér však nikdy nepovie niečo iba tak – náhodou. Predpokladajme, že skúšobný balónik o možnej „neutralite Slovenska“ mal tiež svoj zmysel.
Ten zmysel nehľadajme v tradičnom amoku tragikomického šéfa progresívcov Šimečku. PRINAJMENŠOM išlo o odpútavací ťah pre médiá, ktoré všetko dianie u nás vidia nielen cez hustý závoj ideológie, ale najmä pre tie mediálne tituly, ktoré nemajú schopnosť posúdiť podstatu, vyčleniť ju z nepodstatného slovného balastu a už vôbec nie sú schopné predvídať ťahy Roberta Fica na šachovnici slovenskej politiky niekoľko krokov vopred.
■ ČERVENÉ SÚKNO
Asi stojí za to vysvetliť si, čo v právnom zmysle štatút štátnej neutrality vlastne znamená. Pojem „neutralita“ vo svojej podstate znamená nestrannosť, nezasahovanie do sporu iných; status krajiny stojacej mimo mocenských zoskupení. Neutralitu štátu však musia podporiť ‒ či už mlčky, alebo výslovne uznať aj iné štáty, veľmoci, ktoré sú na to politicky ochotné a vojensky schopné. Neutralita vo všeobecnosti je stav nestrannosti a nezasahovania do cudzieho sporu alebo konfliktu. V politickom kontexte sa týka nezúčastnenosti štátu na vojnových konfliktoch a nevstupovania do vojenských blokov.
■ PREMIÉR ČOSI ŠÍPI…
Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melicher vysvetľuje, že na slová premiéra Roberta Fica o neutralite Slovenskej republiky sa treba pozerať v kontexte udalostí a vývoja. „Premiér proste niečo cíti. On by nebol niekoľkonásobný premiér pomaly tridsaťpäť rokov tu na scéne, keby nemal ten politický inštinkt na tieto veci. A on proste cíti, že tá doba sa k niečomu na konci dňa zvrhne,“ myslí si Melicher. Nie je podľa neho zlé, keď štát rozmýšľa aj v rôznych iných intenciách, aj o rôznych iných cestách. „História vám dáva za pravdu, že ak niekto bezmyšlienkovite beží oproti nejakej stene, tak do nej narazí. Vždy sa treba pozerať širokospektrálne na udalosti. Keď si to vyžaduje kontroverznú myšlienku, tak nech je tam kontroverzná myšlienka,“ uzavrel štátny tajomník rezortu obrany.
■ PROTICHODNÉ REAKCIE
V čase, keď Európa hovorí o vojne a zbrojárske firmy vŕšia rekordné zisky, premiér Robert Fico nadhadzuje pre Slovensko možnosť neutrality. V reakcii na návrh zvýšiť výdavky na obranu až na päť percent HDP vyhlásil, že takýto krok je v čase ozdravovania verejných financií neudržateľný. „NATO nie je charita, ale golfový klub – buď platíme, alebo odchádzame,“ odkázal verejnosti Robert Fico s tým, že riešením by mohla byť aj verejná diskusia či referendum. Premiér zdôrazňuje, že Slovensko musí byť hlasom mieru a nesmie sa zapojiť do „vojenských dobrodružstiev“. Zároveň požaduje, aby prípadné výdavky na obranu boli viazané na tzv. duálne projekty – napríklad nemocnice či infraštruktúru.
Prezident Peter Pellegrini zas varoval, že debaty o neutralite môžu viesť Slovensko do nebezpečnej izolácie. Upozornil tiež na hrozbu, že odmietnutie spoločnej obrany oslabí pozíciu Slovenska v rámci NATO.
■ KAM NÁS ŤAHAJÚ?
Robert Fico mieni, že Európa na rozdiel od zdržanlivého postoja ku konfliktu v Gaze a k izraelsko-iránskej eskalácii a zdôrazňovania mieru a diplomacie provokuje situáciu na Ukrajine čoraz viac k vyhláseniam o vojne a príprave na vojnu. „Kam nás to chcú zatiahnuť?“ pýta sa predseda vlády Fico s tým, že v tejto situácii by pre Slovensko bola podľa jeho názoru najlepšia neutralita. „Toto rozhodnutie však nie je v mojich rukách,“ uviedol.
Primárnym cieľom masívneho zbrojenia vnútri Európskej únie nemá byť ani tak deklarované posilnenie európskej obranyschopnosti, ale priame zvýšenie vojenských kapacít na poskytnutie okamžitej vojenskej pomoci Ukrajine po tom, ako Washington svoju pomoc priškrtil.
Súčasťou plánu Bruselu pod názvom Rearm Europe je aj uvoľnenie rozpočtových pravidiel Únie s cieľom umožniť jednotlivým členským krajinám zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný rozpočtový deficit. Spoločné pôžičky vo výške stopäťdesiatich miliárd eur majú byť zabezpečené spoločným rozpočtom EÚ a určené sú vládam členských štátov. Už dávnejšie pritom existujú obavy, že cieľom spoločných dlhov je postupná federalizácia EÚ a v ďalšom kroku zrušenie jednotlivých vlád. Von der Leyenová plánuje tiež siahnuť na úspory občanov EÚ a ich peniaze investovať do vojnovej výroby.
■ UŽ TO TU BOLO
Všetko to dianie pripomína tridsiate roky minulého storočia v Nemecku. Ďalšie dlhy si však budú vyžadovať aj ďalšie financie na ich splácanie. Európska komisia tak bude musieť nájsť spôsob, ako zvýšiť dane. Viaceré členské štáty sú však už teraz po krk v dlhoch. Dlh významných európskych hráčov ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko presahuje sto percent HDP, pričom kľúčová hranica stanovená v Maastrichte predstavuje šesťdesiat percent. Von der Leyenová okrem toho zamýšľa zbrojením zastaviť ekonomickú stagnáciu a oživiť hospodárstvo Únie, ktoré upadá v dôsledku nerozumného Green Dealu.
Premiérova zmienka o neutralite Slovenska je zaujímavá nielen v čase, keď zaznela. Už v prvých dňoch po jej zverejnení by sa za neutralitu Slovenska postavilo toľko voličov, koľko momentálne nemá ani jedna koaličná či opozičná strana. Ako súčasť volebného programu by mohla byť trhákom. Je to parketa, na ktorej bez straty vlastnej tváre nemôže tancovať nijaká z opozičných politických strán u nás. Pri dobrom marketingu by táto téma pomerne jednoznačne určila výsledok volieb. A to zas až tak málo nie je!
