Predseda vlády Slovenskej republiky stratil s nadsluhujúcim prezidentom Ukrajiny trpezlivosť. Po odstavení toku plynu na Slovensko – okrem iných štátov – a po najnovšom poškodení ropovodu Družba muselo Slovensko reagovať. Slovensko je zvrchovaný a v civilizovanom prostredí aj za našimi hranicami rešpektovaný štát. Rešpektovaný nielen svojou samotnou existenciou, ale i demokraciou, ktorá sa prejavuje na našom území napríklad aj parlamentnými voľbami. Ukrajine tento argument chýba, a tak nahrádza demokraciu politickým vydieraním a hospodárskou sabotážou, teda metódami obľúbenými a používanými v diktátorských či samozvaných režimoch.
Predseda vlády Robert Fico spravil to, čo od súčasnej vládnej koalície na Slovensku právom očakávali jej voliči. Zastavil núdzové dodávky elektriny na Ukrajinu. Mimochodom, práve vinou „vedenia“ tej krajiny v úzkej spolupráci s vedúcimi kruhmi v Európskej únii už mnohí obyvatelia Slovenska nevládzu utiahnuť ceny elektrickej energie a zjavne to nebudú vládať ani po doručení takzvanej „energopomoci“. O blížiacich sa konkurzoch viacerých slovenských fabrík nehovoriac…
Za horibilnú výšku faktúr sa možno poďakovať aj Ukrajine. Logika je teda pochopiteľná. Nebudeme predsa vyvážať to, čoho máme sami nedostatok, a určite to nebudeme vyvážať do tých končín, v ktorých politické rozhodnutia zapríčinili tento nedostatok u nás. Zámerne, bezcitne, chladnokrvne, len aby sa ich autori udržali na svojich zlatých záchodoch čo najdlhšie, najlepšie navždy. Napokon, nie sme v tom sami, podobné rozhodnutia recipročne prijalo aj Maďarsko. Mimochodom – Chorvátsko! Obľúbená letná destinácia mnohých Slovákov, ktorí sa na tamojšom pobreží Jadranu radi nechajú aspoň raz do roka žmýkať takzvanými hostiteľskými „sezónnymi“ cenami. Dá sa oprávnene predpokladať, že mnohí Slováci, ktorí nemajú totálnu stratu pamäti, vyradia Chorvátsko zo svojich dovolenkových plánov. „Bratská pomoc“ tamojších lídrov v čase energetickej núdze na Slovensku v podobe nepovolenia tranzitu ruskej ropy ropovodom Adria k nám sa len tak ľahko zabudnúť nedá. A ani by sa zabudnúť nemala.
Predsedovi vlády Ficovi niet čo závidieť. Takéto rozhodnutia si vyžadujú obrovskú vnútornú silu. V konečnom dôsledku totiž nepoškodia majiteľov zlatých účtov na Ukrajine, ale iba už tak enormne zbedačené tamojšie obyvateľstvo. Musia sa však prijímať, ak chce mať akýkoľvek štát v rámci medzinárodného spoločenstva nejaký rešpekt a nebyť iba handrou, do ktorej si ktosi utiera svoje baganče. Pod tlakom militaristov (aj tých z Bruselu) už vlastnú tvár stratilo Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a mnohí ďalší. Od straty vlastnej tváre k strate vlastnej identity, aj tej národno-štátnej, je už iba naozaj maličký krôčik.
Robert Fico, a aby sme boli spravodliví aj celý koaličný kabinet, si zaslúži v týchto chvíľach naozaj pochopenie a uznanie. Najmä na domácej pôde. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré doteraz poskytovali Ukrajine najvyššiu pomoc, ak ju prerátame na finančnú hodnotu a počet obyvateľov. V humanitárnej oblasti ani niet o čom hovoriť. To sú fakty. Nevďak ukrajinského lídra je však zarážajúci, neprijateľný a je aj, či najmä, na ľude Ukrajiny, aby ho dostatočne a včas „ocenil“. A na našincoch zas je, aby pochopili a tiež ocenili najnovšie rozhodnutie vlády, týkajúce sa vývozu elektriny na Ukrajinu. Záujmy nášho štátu nám musia byť prvoradé! Šimečkovsko-Korčokovské podlizovanie sa Zelenskému a Bruselu v nich absolútne nemá miesto.
Text: Ivan BROŽÍK – Foto: Internet
