Začiatkom februára slovenské médiá publikovali informáciu, že boli zverejnené tzv. Epsteinove spisy. Obsahujú 3,5 milióna strán, stoosemdesiattisíc videí a dvetisíc snímok. Či je naozaj možná takáto objemná „zložka“, neviem, keďže pôvodne sa hovorilo o dvoch miliónoch „položiek“. Tak či tak, či už by to bolo iba dva milióny, milión alebo pol milióna, sú to neuveriteľné počty. Bežný človek, keď to počuje, zapochybuje o tom, či je to možné, aby niekto mal taký obsiahly archív a zároveň si kladie otázku, na čo a komu slúžil a ešte poslúži.
Vieme, že Spojené štáty americké majú množstvo organizácií, ktoré sledujú významných ľudí nielen v USA, ale v celom svete s odôvodnením, že ide o bezpečnostné opatrenia na ochranu svojej krajiny. Lenže spisy, ktoré obsahujú také obrovské množstvo informácií a ďalšie kompromitujúce materiály, museli podľa mňa tvoriť tisícky, ak nie desaťtisíce ľudí. Rozumne uvažujúcemu človeku musí byť jasné, že v „zložke Epstein“ sú aj údaje, ktoré nemusia byť hodnoverné, zakladajúce sa na tom, kto čo a kde počul, možno vytrhnuté z kontextu, vyjadrujúce osobné pohľady, smerujúce k uspokojeniu zneužívateľov.
Ale položme si otázku, na čo takéto a podobné spisy slúžia. Podľa môjho názoru slúžia na to, aby v prípade potreby, ak sa istá osoba odhodlá niečo skritizovať alebo urobiť, čo je v rozpore so záujmami mocných, treba túto osobu postaviť do nepriaznivého svetla nielen pred verejnosťou. Je množstvo príkladov, keď USA takto konali. V spise pri takomto obrovskom množstve informácií nie je problém na takúto záujmovú osobu nájsť nejakú ,,špinu“, ktorá ju urobí „poslušnou“, odradí od kritiky či zámeru, no prinajmenšom jej skomplikuje život.
Na tomto svete sa pravda potláča všetkými možnými prostriedkami. Rovnako sa ovplyvňujú postoje a konanie vplyvných osôb. USA majú na takéto diskreditačné kampane a manipuláciu bezpochyby obrovský konglomerát všelijakých agentov a expertov, ktorí sa im venujú. Stojí to obrovské peniaze, ktoré sa vyplácajú z prostriedkov daňových poplatníkov, tak musia byť aj výsledky…
Aj u nás na Slovensku sme svedkami rôznych súdnych káuz, ktoré obsahujú tisíc i viac strán. Sme však aj svedkami dlhého trvania, kým sa ukončia. Namieste je pýtať sa, či je v silách akokoľvek schopného sudcu či právnika dôkladne si naštudovať také obrovské množstvá informácií, údajov z vyšetrovania, ktoré sa v takom rozsiahlom spise nachádzajú? Som presvedčený že nie. A práve tu vidím začiatok predlžovania takýchto súdnych sporov, pretože nie je problém nájsť obhajcovi isté skutočnosti, nezrovnalosti či nejasnosti, ktoré žaloba neuviedla. K rôznemu výkladu prispieva v nejednom prípade i formulácia, teda znenie príslušného zákona. Napadá mi aj taká myšlienka, akoby to bol zámer tvorcov zákonov, čo podľa môjho názoru umožňuje, aby sa protistrany zbytočne sporili. Dosiahneme vôbec niekedy taký stav, aby sa tvorili zákony celospoločenskou spoluprácou?
Text: Jozef ĎURIŠ – Foto: Internet
