Na rozdelenom Kórejskom polostrove sa rozohrala ďalšia nebezpečná partia
Severokórejské vojnové bubny alebo bubliny
Peter JÁNOŠÍK
Akoby si Severná Kórea v ostatných dňoch predplatila palcové titulky vo všetkých svetových médiách. Na Kórejskom polostrove sa rozohrala ďalšia, ťažko zrozumiteľná, ale každopádne pozoruhodná partia. Nie je úplne jasné, o čo v nej kľúčovým hráčom vlastne ide, ale celý svet so zatajeným dychom sleduje, ako sa to skončí. Násilne rozdelené územie je od začiatku päťdesiatych rokov v chronickom vojnovom stave a stať sa tu môže čokoľvek.
Severná Kórea hrozí svetu. Jej nevypočítateľnosť má korene v jej hlbokej izolácii pred svetom, masovom klamaní vlastného ľudu a v strachu vodcu Kim Čong-una zo straty kontroly nad krajinou, v ktorej vládli a vládnu iba členovia jeho rodiny. Pchjongjang do krajnosti zostril rétoriku proti svojim dlhodobým nepriateľom: Južnej Kórei, Japonsku a Spojeným štátom. Oháňa sa dokonca jadrovým útokom. Žiada aj, aby sa Soul ospravedlnil za demonštrácie proti severu, keďže juhokórejské protesty sa konali v deň, keď si KĽDR pripomínala 101. výročie narodenia zakladateľa komunistického štátu Kim Ir-sena, starého otca súčasného vodcu.
■ BEZ VAROVANIA
„Našu odvetnú akciu začneme bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania,“ uviedla severokórejská tlačová agentúra KCNA s odvolaním sa na veliteľa severokórejskej armády. Rada bezpečnosti OSN uvalila na Pchjongjang nové sankcie ako reakciu na februárový nukleárny test KĽDR.
Severná Kórea je pomerne moderne vystavaný štát. Od roku 1991 sa počet obyvateľov polostrova zvýšil o milión a pol a hustota obyvateľov je dva razy vyššia než vo Francúzsku či Rakúsku a o tretinu predbieha Čínu. Počet obyvateľov dosahuje 23,5 milióna. Kórea získala názov podľa dynastie Korjo, ale Kórejčania svoj štát volajú Čoson – Krajina tichého rána, ako ju pomenovala dynastia I. Dynastia Kim sa pasuje za jej pokračovateľa. Jej terajší predstaviteľ Kim Čong-un študoval vo Švajčiarsku a mal by byť svetovo rozhľadený.
Po 2. svetovej vojne dosahovala ekonomika KĽDR vysoký rast, hneď po Japonsku. Ten ustal po rozpade socialistického bloku a odvtedy sa Severokórejčania usilujú o „absolútnu sebestačnosť“ vo všetkom. Riadia sa kombináciou myšlienok neokonfucianizmu, stalinizmu a maoizmu. Za ostatných dvadsať rokov severokórejskí vodcovia ľahko experimentovali s minimálnymi „reformami“, ale rýchlo od nich odstúpili. Kimov režim upadá do zúfalstva, kedykoľvek nadobudne presvedčenie, že jeho prežitie je spochybnené.
■ JADROVÉ STRAŠIAKY
Z toho vyplývajú aj severokórejské jadrové ašpirácie. Sever je zrejme presvedčený, že si vďaka jadrovým zbraniam dokáže udržať úplnú diplomatickú nezávislosť, pravda pod záštitou Číny. Tá však slabne. Varovanie Pekingu, že nedopustí, aby Severná Kórea „robila ťažkosti na čínskom prahu“, možno považovať za obdobu žltej karty vo futbale. USA sú si dobre vedomé, že výroky Severnej Kórey nie sú podložené dostatočnou vojenskou silou, aby svoje rétorické hrozby naplnila, ale zdá sa, že k eskalácii napätia napriek tomu dochádza. Čo sa deje?
Situácia je o čosi zložitejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo. Washington každý rok organizuje rozsiahle spoločné vojenské manévre s Južnou Kóreou. Tohtoročné vojnové hry, ktoré sa začali začiatkom marca, použil ako nástroj na zinscenovanie falošného jadrového útoku na Severnú Kóreu prostredníctvom preletu dvoch neviditeľných bombardérov B-2, schopných niesť jadrovú výzbroj. Neskôr Biely dom vyslal neviditeľné lietadlá F-22 Raptor do Južnej Kórey, čo bola ďalšia eskalácia napätia. Pchjongjang reaguje po svojom. Cíti sa ohrozený.
Od konca kórejskej vojny pred 60 rokmi vláda Kórejskej ľudovodemokratickej republiky opakovane prichádzala prakticky s rovnakými návrhmi Spojeným štátom. Predovšetkým trvá na mierovej zmluve a ukončení kórejskej vojny. USA ju odmietajú podpísať a ukončiť tak kórejskú vojnu a súhlasia len s prímerím. Neexistencia mierovej zmluvy znamená, že vojna by mohla byť obnovená v každom okamihu. Verme, že Severná Kórea vojnu s USA, najsilnejšou vojenskou mocnosťou dneška, nechce. Chce však mierovú zmluvu. Dve Kórey existujú ako produkt dohody medzi ZSSR – ktorý hraničil s Kóreou a pomohol oslobodiť severnú časť krajiny od Japonska za druhej svetovej vojny – a USA, ktoré okupovali južnú polovicu. Tieto dve veľmoci sa mali po pár rokoch stiahnuť a umožniť krajine zjednotenie. Rusko tak urobilo – USA nie. Tie chcú síce jeden štát, ale aby prisahal vernosť Washingtonu.
Americký novinár Jack A. Smith napísal: „Pentagón a armáda Južnej Kórey dnes – a po celý minulý rok – usporadúvajú obrovské vojnové hry, ktoré simulujú inváziu a bombardovanie Severnej Kórey. To je dôvod, prečo Kim vytvoril dostatočne znepokojivú krízu, aby USA konečne súhlasili s bilaterálnymi rozhovormi a možno aj s mierovou zmluvou a stiahnutím svojich vojenských jednotiek.“ Výsledkom je oslabenie podpory Pchjongjangu zo strany Pekingu a skutočnosť, že Čína a USA rokujú o spoločnom riešení severokórejského problému bez Pchjongjangu. Logické je sa domnievať, že Severná Kórea by útokom riskovala zdrvujúcu odvetu. Ak práve to nie je jej úmyslom, tak sa teraz podobného útoku nedočkáme.