Päť slovenských bánk ‒ ČSOB, Slovenská sporiteľňa, Tatrabanka, Uni Credit Bank a VÚB začnú od 3. marca predbežne do konca mesiaca predávať štátne dlhopisy. Na bežných účtoch v dvadsiatich dvoch slovenských bankách majú dnes Slováci okolo 49 miliárd eur. Ich kúpna sila sa znižuje o mieru inflácie, ktorá je v súčasnosti na úrovni troch až štyroch percent. Vláda si nimi chce pomôcť a na financovanie deficitných verejných financií si požičiava peniaze od občanov „lacnejšie“, keďže dnes je percentuálna prirážka z emitovaných štátnych dlhopisov na úrovni 3,8 – 4,0 percenta. Nominálna hodnota jedného dlhopisu bude tisíc eur.
Nič sa však zatiaľ nehovorí o limitoch na počet kúpených dlhopisov na osobu. Na predaj bude dlhopis pod názvom Investor so splatnosťou dva roky a s úrokovou sadzbou tri percentá. Druhý dlhopis po názvom Patriot si môže záujemca kúpiť so splatnosťou štyri roky pri úrokovej sadzbe 3,3 percenta. Nezdanené výnosy banka pripíše ročne na bežný účet občana v tej banke, v ktorej si štátne dlhopisy kúpil. Kúpa štátneho dlhopisu nie je investovanie, ale len vyššie zhodnotenie peňazí občana v porovnaní s klesajúcimi úrokmi na termínovaných účtoch, ktoré sú dnes medzi dvoma až troma percentami. Ich najväčšou výhodou je, že úrok sa nebude zdaňovať devätnástimi percentami, ako je to v prípade úroku z termínovaného účtu. Tiež je možnosť požiadať o skorší výber peňazí, ako je dátum splatnosti.
Vláda počíta s predajom dlhopisov v hodnote po dvesto miliónoch eur v každej emisii. Ak bude väčší záujem, vláda ráta so zvýšením emisie o sto miliónov eur. Štátny dlhopis sa pokladá za najbezpečnejší cenný papier, nie je garantovaný Fondom ochrany vkladov do výšky 100-tisíc eur v každej banke, ale je garantovaný majetkom štátu, čo znamená, že by nebol vyplatený len vtedy, ak by Slovensko skrachovalo a bola by vyhlásená platobná neschopnosť.
V tomto roku si vláda plánuje požičať až dvanásť miliárd eur cez emitované štátne dlhopisy, čo je v súlade s deficitným štátnym rozpočtom na rok 2025. Tie si väčšinou kupujú zahraniční investori, ako sú dôchodkové fondy, banky, poisťovne, ktoré si zvyknú „vypýtať“ v závislosti od miery deficitu aj vyššie úroky. V prípade štátnych dlhopisov hovoríme o prirážke, ktorej percento sa zvykne porovnávať k percentu prirážky aj 10-ročného štátneho dlhopisu USA. Ak sa štátne dlhopisy pre našich občanov nevypredajú cez spomínané banky, bude ich možné kúpiť len na burze za drahšie z dôvodu burzových poplatkov.
Text: Róbert HÖLCZ
Foto: Internet
