Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa členstvo v Severoatlantickej aliancii javilo ako nevyhnutnosť. Slabá ekonomika nedovoľovala vytvoriť dostatočne silné ozbrojené sily. Dôležitým faktorom boli aj integračné procesy smerom k Európskej únii, ktoré sa začali už počas nežnej revolúcie. Skepticizmus sa prejavoval aj v nevyhnutnosti transformovať bezpečnostnú filozofiu zo socialistických vzorov na americké štandardy, čo si vyžadovalo vysoké náklady. Napriek tomu podpora verejnosti rástla. V roku 2009 vyjadrilo súhlas s členstvom v NATO 63 percent Slovákov (podľa prieskumu agentúry Focus). Tento trend sa však začal meniť po vypuknutí ukrajinskej krízy v roku 2014, keď podpora klesla na 54 percent.
Západné elity podľa mnohých kritikov nedokázali adekvátne reagovať na vývoj konfliktu, čo viedlo k strate dôvery občanov. Podľa viacerých prieskumov sa verejná mienka rozdelila – polovica Slovákov podporuje zotrvanie v NATO, druhá polovica preferuje neutralitu. Pred vypuknutím vojny na Ukrajine sa informačná politika viacerých médií zameriavala na presviedčanie verejnosti o reálnej hrozbe od Ruska. Tento zámer sa podarilo presadiť a začiatok konfliktu v roku 2022 predstavoval nový míľnik v rámci NATO. Členské krajiny sa zjednotili okolo podpory Ukrajiny a posilnili spoluprácu v oblasti obrany. Následky tejto politiky však boli pre Slovensko náročné. Dodávky vojenskej techniky a vybavenia na Ukrajinu viedli k výraznému oslabeniu kapacít slovenskej armády. Okrem toho Slovensko nakupovalo náhradnú techniku zo Spojených štátov a z Nemecka, čo ešte viac zaťažilo štátny rozpočet. Lídri EÚ zároveň požadovali zvýšenie výdavkov na obranu na úroveň dvoch percent HDP.
Slovensko sa stalo aj tranzitnou krajinou pre ukrajinských utečencov. Sociálny dosah – napríklad zvýšené náklady na zdravotníctvo a školstvo – bol citeľný. Prieskum GLOBSEC-u z roka 2022 ukázal, že vyše 50 percent Slovákov vnímalo Ukrajincov negatívne. Až 70 percent respondentov si želalo znížiť mieru podpory.
Tieto okolnosti sa odrazili aj na dôvere v NATO. V roku 2023 klesla na 58 percent (v porovnaní so 72 percentami v roku 2022). Najnovší prieskum agentúry AKO ukazuje ďalší pokles dôvery – iba 50 percent respondentov považuje členstvo v NATO za nevyhnutné. Tretina by uprednostnila neutralitu a budovanie vlastných obranných kapacít. V tejto súvislosti je dôležité aj vyjadrenie generálneho tajomníka NATO, ktorý vyzval členské štáty, aby zvýšili výdavky na obranu až na päť percent HDP, čo by mohlo mať vážny dosah na slovenskú ekonomiku.
Text: Martin KOVAČ – Foto: Internet
