Dobrý človek na scéne

Peter VALO ‒ Foto: archív SNN

Karol ČÁLIK nikdy nestaval na protekcii.  U neho platilo: vieš alebo nevieš. Spomína, ako v prijímacej komisii na divadelnú fakultu sedeli Andrej Bagar, Karol Zachar, Viliam Záborský a Janko Blaho. „Tak nám zaspívaj!“ povedal Janko Blaho. Karol zaspieval Keby som bol vtáčkom. „Synečku, a nechcel bys na zpjev?“ opýtal sa ho nadšený Blaho. „Ale Janíčko, on sa prihlásil na herectvo,“ zaujúkal Zachar. Janko Blaho napriek tomu dával doma talentovanému žiakovi tajne súkromné hodiny. Pred každou mu nalial kalíštek slivovice.

V poslednom ročníku Čálikovi zavolal režisér z operety Novej scény Bedřich Kramosil, aby prišiel na konkurz, a Karol hosťoval v postave Filipa Plafóna v Modrej ruži, ktorú alternoval s Ivanom Krajíčkom.

Novoscénickú kariéru začínal v Dusíkovom Hrnčiarskom bále ako Ferko, potom si v tej istej operete zahral opilca Šándora Benického a neskôr starého Tomašoviča. Po premiére mu skladateľova manželka povedala, že je to najlepší Tomašovič, akého videla. V roku 1974 mu ponúkali účinkovanie v Theater an der Wien, ale tam ho v časoch socializmu nepustili. Na Novej scéne uviedli maďarský muzikál Červená karavána. Na premiére autor libreta Gejza Csemer vytiahol pri klaňačke Čálika na proscénium a zložil mu poklonu, že z jeho postavy dostal viac, ako on do nej vložil.

■ INFARKT NA SCÉNE

Pri nakrúcaní filmu o motorkároch s režisérom Ľudovítom Filanom sa liečil z chrípky. O mesiac mu znovu vyskočili teploty a pociťoval veľké bolesti v zápästiach. Zavolal na pohotovosť. Na otázku, či nemá tlak pod hrudnou kosťou, odvetil: Nie. Považovali to za chrípku. Večer hrali megaúspešné predstavenie Plné vrecká peňazí. V hudobnej adaptácii komédie Jána Soloviča Žobrácke dobrodružstvo, ktorú vytvorili Satinský a Lasica, si zahral postavu žobráka. Z divadla poslali po neho auto.

V šatni sa cítil ešte horšie ako predtým. Teploty a bolesti stúpali, ale predstavenie odohral. V sobotu ráno zavolali sanitku. Odviezli ho do Štátnej nemocnice. Pri zložitom vyšetrení museli priviezť z Kramárov špeciálny prístroj a profesor Ondreička skonštatoval postlaterálny bočnozadný infarkt. Herec, ktorý v zápale hereckej eufórie na scéne prekonal infarkt bez toho. aby si to niekto všimol, maródoval dva mesiace a nedohral sezónu.

■ NEZNÁŠA KRIVDY

V My Fair Lady alternoval postavu Doolittla s Jožkom Kuchárom, čo bol po Krištofovi Veselom speváckou hviezdou číslo jeden, akurát v divadle nemal pre svoju povahu veľa priateľov. S Karolom si padli do oka. Jožkovi Kuchárovi pre cukrovku amputovali obe nohy. Karol Čálik a Anton Baláž mu usporiadali benefíciu. Divadlo bolo vypredané. Na záver  Jožka vyniesli aj s vozíčkom na javisko a zaspieval naposledy svoj veľký hit Marína, rád ťa mám…

S trpkosťou spomína, ako stretol v „obchoďáku” bývalého kolegu ‒ skvelého herca Ďusa Vašeka. Vo veľkom nákupnom vozíku mal jednu Tatranku, syr Bambino, dva rožky  a chlieb. Spoločnosť ocenila jeho celoživotnú prácu penziou 7 600 korún.

Karol z celej duše neznášal, keď niekto parazitoval na deťoch či ľudskej biede. Cez katolícku charitu si adoptoval dvoch bratov z Indie a financoval im internátnu  školu. Jeden z nich je policajt a druhý automechanik.

■ ÚSMEVNÉ SPOMIENKY

Skvelé obdobie prežil pri Ivanovi Krajíčkovi, ktorému ako Chlestakovovi v muzikálovom Revízorovi hral sluhu Osipa. S Ivanom vytvorili skvelú dvojicu. Na scéne i v živote. O bláznivé vylomeniny nebola núdza. Koncom šesťdesiatych rokov sa začal v bratislavskej Perugii rozbiehať striptíz. Choreografiu robil Felix Döményi, ktorý im povedal: „Chalani, dojdite sa pozrieť na konkurz!“ Pri vchode ich oslovila súdružka z agentúry Slovkoncert: „Čo, páni, aj vy ste prišli na konkurz?“ S Ivanom sa na seba pozreli a povedali: „Áno!“

Unisono trvali na tom, aby ich ohlásila ako tanečnice Ivanu a Karlu. Tak sa dostali medzi čakajúce adeptky striptízového umenia. Všetky boli plné očakávania. Pred komisiu vybaletili Karol v modrých a Ivan v červených trenírkach. Na ich prekvapenie v komisii sedeli aj národní umelci Janko Blaho, Tibor Andrašovan, Tibor Bartfay, ktosi zo Slovkoncertu a nejaký súdruh z mestského výboru strany. Časť komisie sa rozrehotala a druhá časť sa hanbila, že ich tam vidia. „Samozrejme, že sme neuspeli,“ spomína Karol Čálik, „asi sme nemali vyhovujúce proporcie.“

V čase normalizácie ich režisér Karol Spišák obsadil do postáv nemeckých dôstojníkov v seriáli V tieni vlkov. Obaja kráčali po chodbe banskobystrického Libressa, kde ich stretol major Československej ľudovej armády. Keď v šere uvidel dohora prehnuté brigadírky, aké nosili oficieri sovietskych okupačných vojsk, družne sa prihovoril: „Nu što, molodcy?“ 

„Was, bitte?!“ Zreval na neho Ivan, ktorému dal Karol v maskérni vyrobiť zajačí pysk. Keď dôstojník začul nemčinu a uvidel Krajíčkov strašný ksicht a nemecké výložky, dal sa na útek. Ešte na ulici vrešťal: „Hilfe, Hilfe!“

• ●●

Vo filme Námestie svätej Alžbety debutoval v roku 1963. Skvelé postavy vytvoril  vo filmoch Pacho hybský zbojník, Noční jazdci, Falošný princ, Galoše šťastia, Hana a jej bratia.  Karol stvárnil množstvo rozhlasových a televíznych postáv. Nezabudnuteľný bol ako sudca Vydrigroš v stále aktuálnej komédii Henryho Fieldinga Sudca vo vlastnej pasci.

V čom je tajomstvo postáv Karola Čálika? Vždy odmietal pozíciu povrchného šaša. Svojim postavám vštepoval ľudskú spolupatričnosť, empatiu a zmysel pre srandu, ktorú si vedel urobiť sám zo seba.

Karol, prajem Ti ešte veľa úspechov v živote i na scéne.