Národné manko voči našim menšinám v zahraničí sa začína meniť na krivdu
Sú slovenskí krajania od macochy?
Dušan MIKOLAJ – Foto – zdroj: slovakia travel.sk
Vedecká konferencia k 150. výročiu Matice slovenskej koncom marca v Martine mala medzinárodný charakter predovšetkým účasťou Slovákov zo sveta. Pri jej otvorení rozčeril pokojné vody svojím príhovorom na tému „menšiny“ predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico. V opozičných reakciách na jeho vystúpenie však nezaznela ani jedna jediná obrana slovenských komunít vo svete.
Mohli by sme teda konštatovať, že „u nás je všetko v najlepšom poriadku“, ale „napriek tomu“ sa načim zamyslieť aspoň pri muzeálnej sieti národnostných a etnických menšín na Slovensku. Slovenské národné múzeum (SNM) v Bratislave má v štruktúre samostatné satelitné pracoviská, ktoré sa zaoberajú ich historickým výskumom a aktuálnou prezentáciou. Pred demokratickou pospolitosťou sa môžeme pochváliť, že SNM má priamo v hlavnom meste SR, v Martine či v iných mestách svoje (fakticky svojbytné) múzeá – maďarské, židovské, karpatských Nemcov, Rómov, Rusínov aj iných etník. Len pre skromnú slovenskú menšinu roztrúsenú po svete sa v Slovenskom národnom múzeu priestor doteraz nenašiel. A to, ktoré skoro desať rokov vyvíjalo bohatú činnosť v Pistoriho paláci na Štefánikovej ulici v Bratislave, necitlivo zlikvidovali. Nikomu z „kompetentných“ neskrslo v hlave ani len to, že ak mesto nie je ochotné krivdy minulosti napraviť, mohli by sme hľadať ústretovosť inde.
■ ODSÚVANIE POVINNOSTI
Napríklad v Martine. V meste s prívlastkom národnej kultúry totiž sídli pôvodné národné múzeum, teraz nazývané Národopisné múzeum SNM, ktoré tvorí organizačnú zložku „veľkého“ bratislavského múzea. Tento model sa zdá organizačne najčistejší a podporuje ho viacero skutočností. Popri tých, čo sa môžu pevne oprieť o tradíciu, je to napríklad dvadsaťročná aktivita bibliografického pracoviska v súčasnej Slovenskej národnej knižnici (do roku 2000 bola súčasťou MS), ktoré začalo výskum krajanských periodík, zorganizovalo významné vedecké podujatia, publikovalo výsledky v zborníkoch, prezentovalo ich na výstavách. Ďalším argumentom je nedávna organizačná zmena Matice slovenskej, ktorou sa sídlom Krajanského múzea (KM MS) stal Martin. Tento model sa javí správny, lebo práve Matica slovenská má stále úctu mnohých slovenských krajanských komunít.
Zároveň si treba verejne priznať, že Krajanské múzeum MS nateraz nespĺňa ani základné regulárne podmienky kladené na muzeálne inštitúcie. A pri súčasnom skromnom dvojčlennom personálnom obsadení by ani pri najväčšom vypätí síl nebolo schopné zvládnuť celý rad zanedbávaných a ľahostajne odkladaných povinností. Národné manko však nepadá iba na vrub MS. Zopár rozhľadenejších v problematike možno „uzavrie“ túto tému bárs konštatovaním: Máme tu Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), ten je kompetentný „povedať rozhodné slovo“ z pozície štátu. Rád by som súhlasil, keby sa vznikom úradu v roku 2006 odborná úroveň skúmania histórie a súčasného postavenia Slovákov v zahraničí kvalitatívne dvíhala. Keby koncepčne nadviazala na konkrétne výsledky činnosti Ústavu pre zahraničných Slovákov (ÚZS, štátnej inštitúcie zriadenej v organizačnej štruktúre Matice slovenskej koncom 60. rokov minulého storočia). S podobným nasadením ako v práci tohto ústavu od polovice 90. rokov kontinuálne pokračoval Dom zahraničných Slovákov (DZS), zriadený Ministerstvom kultúry SR.
Obe inštitúcie – ÚZS a DZS – potvrdzovali zmysel svojej existencie a spoločenskú potrebu mnohorakými výskumnými, publikačnými a prezentačnými aktivitami.
■ KDE SÚ PRIORITY?
Vedenie ÚSŽZ túto verejnú povinnosť nevníma ako prioritnú. Postupne sa z neho vytrácali odborne zdatní, skúsení či vzdelaním perspektívni mladí zamestnanci. Dnes v úrade ostali iba „teritorialisti“. Namiesto odbornej činnosti či študijných ciest do štátov, kde aktívni krajania žijú, sa väčšinu roka popri organizovaní verejných podujatí venujú grantovým povinnostiam – teda príprave podkladov k žiadostiam krajanských spolkov a jednotlivcov o dotácie, ktoré posudzujú členovia dotačných komisií (ÚSŽZ rozdeľuje ročne štátny dotačný balík presahujúci sumu jedného milióna eur). Ak chceme o tejto téme aspoň verejne diskutovať, mali by sme si najprv odpovedať, či sú naši Slováci vo svete „od macochy“ ? Alebo či boli súčasťou národných dejín na občianskych a politických siločiarach Európy a sveta – od prvých vysťahovaleckých či osadníckych vĺn pred tromi storočiami na územia historicky nazývané Dolnou zemou, v menších počtoch do iných častí staručkej Európy. A doslova masovo v závere 19. a začiatku 20. storočia – až po záver milénia, otvárajúceho nové mohutné migračné vlny.