Na sezónu pôvodných slovenských hier si ešte počkáme
Prvé náznaky divadelnej konsolidácie
Milan POLÁK – Foto-zdroj: snd.sk
Nepočúva sa to dobre, ale fakty nepustia. Naša prvá národná divadelná scéna po zmene spoločenských a politických pomerov v roku 1989 postupne strácala svoju tvár reprezentatívnej divadelnej ustanovizne. Vo výraznej podobe sme to pocítili najmä v ére bývalých dvoch generálnych riaditeľov SND, dosť bezradnej Silvie Hroncovej a exhibicionistu Ondreja Šotha.
Prvé svetielko nádeje po rokoch programovej a organizačnej dezorientácie tohto stánku národnej divadelnej kultúry svitlo v polovici lanského roka. Vtedy sa po konkurze stal novým generálnym riaditeľom skúsený divadelník s riadiacou praxou na tomto úseku, operný režisér Marián Chudovský. Po nástupe do funkcie našiel v SND okrem iného aj finančný deficit vo výške 700 miliónov eur.
- NÍZKY VKUS
Poloprázdne sály a dramaturgická improvizácia charakterizovali značnú časť uvádzaných predstavení najmä v opere, ale aj v balete a činohre. Hodnota umeleckých výsledkov v činohre zasa odrážala stav, keď sa veľká časť hercov realizovala najmä v treťotriednych komerčných televíznych seriáloch a do divadla si z tejto finančne lukratívnej aktivity len akoby odskakovali. Neraz sa stávalo, že diváci v hľadisku pokrikovali na hercov a volali ich menami televíznych postáv (napríklad na Dzuríkovú v Anne Karenine kričali „aha Pipina!“). O dramaturgii, teda umeleckom a programovom smerovaní divadla a jednotlivých jeho súborov radšej pomlčme. Uvádzanie, podnecovanie a vyhľadávanie pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby takmer úplne absentovalo, a tým v podstate absentoval aj najvlastnejší zmysel tejto reprezentatívnej národnej scény. Nadbiehanie tej nižšej kategórii vkusu s cieľom zaplniť hľadisko za každú cenu tlačilo neraz divadlo do polôh periférnych, komerčných či alternatívnych scén. Divadlo sa takto úspešne zbavovalo svojho poslania v národnej kultúre a vzďaľovalo sa aj svojim tradíciám. Tie vydali v minulosti viacero presvedčivých dôkazov o jeho umeleckom potenciáli a inscenačnej úrovni, porovnateľnej s inými poprednými európskymi scénami.
- ZNECHUTENÍ DIVÁCI
Zaiste, zázraky čakať netreba a v tejto oblasti mali by sme byť pri očakávaní nejakých výraznejších zmien trpezliví. Napríklad táto divadelná sezóna 2012/13 je stále kompletným dedičstvom predchádzajúceho vedenia, vrátane Malomeštiakovej svadby, z ktorej diváci pohoršení ostentatívnymi nechutnosťami húfne z predstavenia odchádzajú. Nové vedenie divadla môže zatiaľ predstaviť iba svoje zámery a programovú orientáciu. Takmer vzápätí po vymenovaní riaditeľa urobilo personálne zmeny vo vedení divadla i súborov a vytvorilo opatrenia, ktoré aj vyššie spomenutú finančnú „sekeru“ výrazne zmenšili. Ako sme sa na tlačovej konferencii s celým už inovovaným vedením divadla dozvedeli, podarilo sa tento deficit zo 700 miliónov eur zmenšiť na 17 miliónov. Bol to aj dôsledok radikálnych organizačných zmien a zníženia počtu zamestnancov. Pre zaujímavosť uvádzame, že SND stále zamestnáva 900 ľudí. S prevádzkou dvoch budov, so službami, s administratívou a s umelecko-dekoračnými dielňami pripomína stredne veľkú fabriku. Dotácie na prevádzku dostáva divadlo v prevažnej časti prostredníctvom svojho zriaďovateľa (MK SR) zo štátneho rozpočtu. Vlastné príjmy z predaja vstupeniek pokrývajú náklady len malou časťou.
- OPTIMIZMUS
Informácie, ktoré sme po viac ako polroku od fungovania nového vedenia divadla získali, naznačujú, že pri očakávaní pozitívnych zmien a umeleckého smerovania môžeme byť opatrní optimisti. Jednotlivé súbory – činohra, opera a balet – získali organizačnú i finančnú autonómiu a ich noví riaditelia (Roman Polák – činohra, Friedrich Haider – opera, Jozef Dolinský ml. – balet) vzbudzujú doterajšími výsledkami i predstavenou víziou dôveru. Na výsledky práce nového šéfa marketingu Daniela Rabina si ešte budeme musieť počkať. Vedenie predstavilo aj nové logo divadla, a to v tom zmysle, že jednotlivé súbory charakterizujú národné farby (biela – balet, modrá – opera, červená – činohra). Problémom tohto nového loga však je, že farby vnímame v poradí červená-modrá-biela, teda v opačnom poradí, v akom sú na našej národnej vlajke. Dôvodom je vraj poradie vymenovaných súborov v zákone o SND. Inou pozitívnou víziou šéfa činohry je príprava sezóny, v ktorej divadlo uvedie výlučne pôvodné slovenské hry. Ale na takúto sezónu si ešte budeme musieť počkať tri roky. Doménou nasledujúcej sezóny by mali byť dramatizácie veľkých titulov svetovej literatúry. Ráta sa aj s uvádzaním slovenskej dramatickej klasiky.
Autor je teatrológ.