Z prevzatej súťaže talentov sa postupne stáva už len komerčná fraška
Superstar – upadajúca filiálka Slovensko
Alexander GOCZ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Bol to šok, keď v roku 2004 verejnoprávna televízia, vtedy ešte STV, prišla s novým formátom. Bola to podľa vtedajšej tlače talentová súťaž pre mladých spevákov a speváčky, ktorá mala oživiť stojaté vody slovenskej populárnej hudby. Konkurencia zo súkromných televízií len otvárala ústa a Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, kde podobný ošiaľ už prebehol. Nič to zato, že zasa išlo o licencovaný formát. Hlavne, že sa podporí u detí tvorivosť a pritiahne ich to k spevu, vraveli si ľudia od umenia aj rodičia. Po deviatich rokoch je Superstar zrejme už o niečom úplne inom.
V časoch, keď hudobná výchova, podobne ako telesná či výtvarná, pomaly klesala v rebríčku dôležitosti školských predmetov do suterénu, v časoch, keď mladí ľudia si húfne začali dávať na uši slúchadlá prehrávačov namiesto toho, aby si trebárs niekde na výlete či na oslave zaspievali, prišlo zjavenie menom Superstar. Podľa mnohých odborných i laických názorov bola slovenská hudobná scéna postavená najmä na starších interpretoch. Hovorilo sa o omladení, a tu naraz takáto talentová súťaž. Pravda je, že ľudové školy umenia a rôzne súkromné akadémie populárnej hudby zažili prvý nával žiakov. Príklady, najmä ak sú na obrazovke, priťahujú. Ošiaľ z prvej série Superstar sa skončil, nasledovala druhá a dnes sme pri šiestej. Je to stále ešte súťaž, ktorá hľadá mladé talenty? Je to ešte stále najmä o speve?
■ VEREJNOPRÁVNY ÚVOD
Prvý ročník súťaže Superstar bol v slovenskej réžii. Konkrétne, nový ambiciózny riaditeľ STV Richard Rybníček kúpil v roku 2004 licenciu na čerstvý celosvetový televízny hit. Súkromným televíziám spadla sánka a s otvorenými ústami pozerali na úspech verejnoprávnej televízie, ktorú všetci, vrátane divákov, už pomaličky pochovávali. Súťaž bola v prvých dvoch ročníkoch skutočne zameraná viac na spev a spevácke talenty. Keďže STV a dnes RTVS má zo zákona pomerne tvrdé pravidlá, čo sa objemu reklamy týka, nemusel si divák odtrpieť časté a nekonečné reklamné prestávky. Aj víťazi prvých dvoch ročníkov Katka Koščová a Peter Cmorík skutočne do slovenskej hudobnej scény zapadli. Nedostali sa na piedestál hviezd prvého rangu, ale svoj muzikantský kumšt robia poctivo a invenčne.
■ STROJ NA PENIAZE
Po zmenách vo vedení STV siahla po uvoľnenej licencii na Superstar Markíza. Paradoxne vtedy pod vedením Václava Miku, ktorý dnes šéfuje RTVS. Samozrejme, že komerčná televízia sa snažila urobiť zo súťaže poriadnu šou, keďže inzerenti v nekonečných reklamách požadovali sledovanosť. Prebehol jeden ročník, ktorého víťazka Vierka Berkyová aj napriek nespornému talentu zmizla napokon kdesi v Írsku, kde sa z chyžnej prepracovala až do úlohy štandardnej mamičky. O speve už nie je ani reč. Mediálni magnáti, majitelia súkromných televíznych staníc v celej strednej Európe, neboli spokojní. Od štvrtej série sa zo slovenskej Superstar náhle stala Česko-Slovenská Superstar. Namiesto piatich miliónov reklamou zmasírovaných divákov tu náhle bolo pätnásť miliónov latentných fanúšikov mladých interpretov. To nič, že Slovensko má prakticky jednu tretinu hlasov. Musíme divákov pod Tatrami vybudiť, aby viac posielali esemesky, veď každý cent sa počíta. Ostatne, už dávno to nie je len o speve. Ten je dokonca takpovediac na druhom mieste. Dôležité je správne vybrať vzorku mladých protagonistov. Nech sú pekní, ale aj nejaký škaredý nie je na škodu. Budeme ich sledovať ako zvieratká v teráriu, ňúrať sa v ich minulosti a v rodinnom zázemí. A že vedia spievať? To je v poriadku. V záplave anglofónnych hitov, kde slovenská či česká tvorba je len ozdôbkou, v lesku honosnej scény a prešpekulovaných kostýmov je spev skutočne iba zástupným motívom, pre ktorý to akože robíme. Najdôležitejšie je, aby sa celá šou skončila so ziskom.
■ ZANECHAJTE NÁDEJE
Dnes prebieha šiesta séria Česko-Slovenskej Superstar. Keď som sa v roku 2009 zhováral o tejto súťaži s Lacom Lučeničom, ktorý v prvých dvoch sériách pôsobil ako porotca, bol jeho názor na celú súťaž až mrazivo presný: „Sú to nešťastné decká. Nahovoria im, akí sú perfektní, nechajú ich, aby si užili pätnásť minút slávy, a potom ich odkopnú. Spevácke a muzikantské osobnosti musia vyrásť. Rýchlenú zeleninu môžeme pestovať v skleníkoch. Muzikant musí prejsť štádiom garážového hrania, prvými úspechmi a neúspechmi napríklad v malom klube či kultúrnom dome, a až potom, keď to vydrží a je stále tvorivý, môže sa posunúť vyššie. Skorá sláva a potom prázdno tie decká zabíja.“
Pravda je, že Česko-Slovenská Superstar v posledných sériách produkuje najmä muzikálové hviezdičky a spevákov pre firemné akcie. A aj tí sa trasú, kedy ich nahradí čerstvý „superstarový tovar“. Zo súťaže, ktorá sa tvárila ako spasiteľ mladých talentov, sa stal tvrdý biznis slúžiaci na zarábanie peňazí. Ako ostatne v takmer každej sfére našej kultúry.
A čo dodať na záver? Oproti prvým ročníkom poklesla sledovanosť Superstar až o tridsať percent a stále ide dole. Niežeby diváci zmúdreli, ale už sa nabažili. Skôr než vznikne ďalší komerčný tunel na dôverčivých našincov, mala by verejnoprávna RTVS prísť s niečím zmysluplným. Nielen v prípade podpory speváckych talentov.