Bratislavské mestské zastupiteľstvo rozhodlo jednoznačne
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Spor o premiestnenie či zachovanie súsošia štúrovcov na Námestí Ľ. Štúra v Bratislave sledujú Slovenské národné noviny od začiatku. Snahu jednotlivcov z Bratislavského okrášľovacieho spolku, ktorí chceli štúrovský pamätník premiestniť a nahradiť ho kópiou sochy Márie Terézie, ukončilo pred prázdninami rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva. To v posledných júnových dňoch rozhodlo, že nijaké výmeny sôch sa neudejú.
Stalo sa tak aj na základe aktivity Matice slovenskej, ktorá zorganizovala petičnú akciu. V nej sa vyjadrilo podpismi jedenásťtisíc vlastencov, ktorým osud pamätníka nášho najvýznamnejšieho národného dejateľa nie je ľahostajný. Petičné hárky za zachovanie súsošia na pôvodnom mieste organizátori matičnej podpisovej akcie zbierali s presvedčením, že nepochybne prečíslia päťtisíc podpisov, ktoré v prospech nahradenia štúrovcov uhorskou panovníčkou zozbierali aktivisti z Bratislavského okrášľovacieho spolku. Udalosti posledných dní ukázali, že napokon zvíťazí zdravý rozum a Ľudovít Štúr spolu so svojimi spolubojovníkmi bude aj naďalej stáť na dunajskom nábreží ako symbol toho, čo má Slovákov spájať a čo nás cez historickú skúsenosť vedie do budúcnosti. Oficiálne stanovisko poskytol pre SNN aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik: „Mestskí poslanci rozhodli. Stotožňujem sa s názorom, že námestie Ľudovíta Štúra má zostať v súčasnom stave.“ Pôvodný úmysel vytvoriť repliku neskorobarokovej jazdeckej sochy Márie Terézie od autora Jána Fadrusza, ktorú v roku 1921 zničili československí legionári ako symbol rakúsko-uhorského žalára národov, bol zdanlivo ušľachtilý. Iniciátori sa oháňali najmä frázami o dominante bratislavského nábrežia a o historickej „spravodlivosti“.
Proti odstráneniu sochy Ľ. Štúra sa odhodlane postavili viaceré spolky, združenia a osobnosti. Svoj postoj na stránkach našich novín rozhodne vyjadril aj autor súsošia Tibor Bartfay. „Pokiaľ žijem, štúrovci zostanú tam, kde sú!“
■ INICIATÍVY MATICE
Matica protesty organizovala. Jej krajská rada v Bratislave: „Je zarážajúce, ak iniciátori zámeru inštalácie súsošia Márie Terézie pripúšťajú odstránenie alebo presunutie súsošia Ľudovíta Štúra z dunajského nábrežia. Presun alebo nedajbože odstránenie súsošia Ľudovíta Štúra by bolo nielen urážkou tejto osobnosti, ale celého ním reprezentovaného slovenského národno-emancipačného úsilia.“ Proti snahám odstrániť štúrovcov z nábrežia Dunaja sa dôrazne vyslovilo aj vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. Generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca Pavel Delinga vo svojom vyhlásení uvádzajú: „So znepokojením sledujeme iniciatívy, ktoré chcú presadiť, aby súsošie štúrovcov na Námestí Ľ. Štúra bolo nahradené kópiou pôvodného súsošia cisárovnej Márie Terézie. Osobnosť Ľudovíta Štúra a hnutie štúrovcov reprezentuje v slovenskej spoločnosti hodnoty humanity, demokratickosti, úcty k slobode všetkých národov, no najmä hodnotu sebažertvy za slobodu slovenského národa… Každý pokus vedome vnášať do slovenskej spoločnosti rozbroje kvôli reminiscenciám v súvislosti s bývalou monarchiou v našej novej nezávislej Slovenskej republike považujeme za neprimeraný.“
■ NÁZORY UMELCOV
„Fadruszovo tereziánske súsošie, pokiaľ ide o jeho trvanie, stálo pri Dunaji necelých 24 rokov (1897 – 1921). Originálne súsošie Tibora Bartfaya stojí na mieste od roku 1972, teda už 39 rokov, a nikto zo skutočných Slovákov si iste neželá, aby bolo nahradené pamätníkom zdobeným vencami s trikolórami našich južných susedov,“ uvádza svoj pohľad herečka Eva Kristinová. „Poviem to krátko a jasne: sochy majú byť tam, kde sú. Súsošie Ľudovíta Štúra v Bratislave má ostať tam, kde je, teda na Námestí Ľudovíta Štúra! Všetky ostatné riešenia by len pokračovali v nedôstojnej tradícii búrania a premiestňovania sôch a pamätníkov,“ napísal pred časom spisovateľ Anton Hykisch a dodal: „Slovenský národ dospel. Má svoj štát, neodškriepiteľne demokratickú Slovenskú republiku. A Bratislava je hlavným mestom tejto republiky – nie monarchie. Niet korunovácií (okrem turistických replík), niet korunovačného pahorku. Je Námestie Ľudovíta Štúra.“ Akademický maliar a organizátor národného života a hnutí Viliam Hornáček pre SNN povedal: „Ide o výzdobu slovenskej metropoly pamätníkmi a zároveň o štátnu reprezentáciu Slovenskej republiky na území jej hlavného mesta, ktorá musí byť v súlade s národnoštátnymi záujmami. Pre slovenský národ, jeho dejiny, kultúru a jazyk, najmä však pre jeho emancipačný zápas má štúrovská generácia nepomerne väčší význam ako všetci králi, ktorí kedy na Slovensku vládli.“
