Pochybnosti odporcov súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda vyvrátili odborníci
Alexander GOCZ – Foto: Autor
Aj keď problémy s umiestnením súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda na bratislavskom Hurbanovom námestí sú, zdá sa, zatiaľ zažehnané, v takzvanej mienkotvornej tlači sa čas od času objavujú články, ktoré sa usilujú spochybniť jeho umeleckú hodnotu. Keďže celý projekt Slovenské národné noviny pozorne sledujú, rozhodli sme sa dať priestor odborníkom, a samozrejme aj autorovi víťazného návrhu, akademickému sochárovi Antonovi Gábrikovi.
V denníku SME sa teda nedávno objavil nevyberaný útok na návrh súsošia. Pod text sa podpísal kurátor a výtvarný kritik 37-ročný Richard Gregor. Jeho meno v širokej verejnosti príliš nerezonuje. Doslova však uviedol: „Súsošie vierozvestcov, navrhované na osadenie na Hurbanovom námestí je bulvárom samo osebe, pretože je ideovo zastarané a výrazovo nekvalitné. Jeho formálnu disproporciu navyše hravo demaskuje každý lepší sochársky praktik.“ My poskytujeme názory skutočných kapacít slovenského výtvarného umenia.
■ ODBORNÝ POSUDOK
"Je potešiteľné, že odborná i laická verejnosť prijali mimoriadne pozitívne iniciatívu Matice slovenskej, Rady konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Spoločnosti svätého Gorazda. Pripomínanie si veľkých postáv v histórii patrí totiž k základnej výbave každého sebavedomého národa aj v 21. storočí. 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda medzi našich predkov k týmto míľnikom určite patrí.
Predpoklad vysokej umeleckej kvality súťaže naznačil už samotný fakt, že verejná anonymná súťaž na výtvarné riešenie súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda vyvolala vo výtvarnej obci veľký záujem – dvadsaťštyri autorských návrhov je totiž vysoko nadštandardný počet. Výsledok súťaže potvrdil predpoklad. Návrh súsošia s názvom Rotunda od akad. soch. Antona Gábrika v nadživotnej veľkosti spĺňa náročné kritériá na výraz a pôsobenie sochy vo verejnom priestranstve. Autor v nej veľmi citlivo a zároveň umelecky sugestívne akcentoval kompozičné súvislosti, sochársky výraz i mierku súsošia, ktoré by malo byť osadené pred Kostolom Najsvätejšej Trojice na Hurbanovom námestí v Bratislave. V diele sa prejavili všetky skúsenosti autora s monumentálnymi sochárskymi realizáciami a zároveň sa uplatnili aj nové výtvarné pohľady a sochárske postupy, ktoré posúvajú Gábrikov autorský rukopis k ďalším vývinovým úrovniam. Súsošie vierozvestcov od akad. soch. Antona Gábrika spĺňa požadované umelecké kritériá na posudzovanie pojmu monumentálnej sochy vo verejnom priestore, a preto odporúčam komisii schválenie grantu na jeho realizáciu.“
Posudok napísal známy slovenský znalec výtvarného umenia PhDr. Ľudovít Petránsky.
■ NA BOSÝCH NOHÁCH
„Súsošie nie je monumentálne tým, že je veľké, ale tým, že v autorovej predstave sú formy monumentálne, čo znamená, že môže ísť o celkom malinkú sošku, ktorá ich už má v sebe zakódované. Často nás prekvapia v knihách vyobrazené sochy, o ktorých sme presvedčení, že majú enormné rozmery, a ostaneme veľmi prekvapení, keď ich vidíme v skutočnosti, aké sú malé. A naopak, vidiac na fotografii monumentálnu sochu máme často dojem, že je to socha celkom malá, lebo monumentalita diela nespočíva v tom, aké má rozmery, ale v jej vnútornom formálnom poňatí. Toto je obzvlášť dôležité najmä vtedy, keď má byť socha osadená v exteriéri, kde sa nevyhnutne musí konfrontovať so všetkým, čo ju obklopuje. Autorovi Antonovi Gábrikovi sa mimoriadne dobre podarilo práve vyjadrenie tejto monumentality. To je zvlášť dôležité najmä vtedy, keď socha má byť v konfrontácii so svojím okolím, ako je exteriér, v ktorom je osadená.
Hurbanovo námestie a poloha tohto súsošia sú akoby v zdanlivom rozpore, keďže sochy súsošia nebudú mať až také rozmery a navyše za nimi stúpa svah a na jeho vrchole sa vypína monumentálna stavba trinitárskeho rímskokatolíckeho Kostola sv. Jána z Mathy. Ak by akademický sochár Anton Gábrik neovládal toto majstrovstvo, sochy by sa nám jednoducho v tomto prostredí stratili. Keďže Gábrikova Rotunda je ako os, z ktorej vychádzajú cesty na všetky svetové strany, vhodnejšie a dôstojnejšie miesto ako je Hurbanovo námestie, by sme sotva v meste našli.
Nie náhodou členovia odbornej poroty na výber súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda vybrali práve toto dielo spomedzi ostatných. Uvedomovali si a cítili práve túto monumentálnu veľkosť. Preto ich rozhodnutie považujem za veľmi šťastné. Krása tohto diela pramení akoby z gotickej zoštíhlenosti figúr, ktoré mu dávajú vertikálny pohyb, čo naše oko veľmi dobre vníma. Pomaly sa posúva zdola nahor a zvrchu dolu. Veľmi krásne poňatie bosých nôh nám dáva jasne najavo, že ide o dvoch pocestných – pútnikov, ktorými vskutku títo dvaja muži aj boli. Ako inak môžeme vnímať sv. Cyrila a Metoda, ktorí k nám prišli z ďalekého Solúna? Kresťanstvo u nás už bolo, šírili ho mnísi a kňazi zo západu, ale ľud ich reči nerozumel. Či my dodnes nevoláme Germánov Nemcami? Boli pre nás ako nemí. My sme nerozumeli im a oni nerozumeli nám. Genialita sv. Cyrila a Metoda spočíva v tom, že na týchto bosých nohách nám doniesli písmenká pre naše slová, Písmo a knihy, aby sme mohli oslavovať Pána a úplne a vedome sa na tejto oslave zúčastňovať. Či dodnes tak nehovoríme, že z veží zaznieva hlahol zvonov? A Pán Ježiš povedal svojim učeníkom: ´Choďte do celého sveta a hlásajte (hlahoľte) evanjelium.´ Okolo každého kostolíka je cintorín a v hroboch ležia tí, ktorí nás predišli do večnosti. A my pri modlitbe počujeme jeho slová: ´Ja som dobrý pastier a moje ovce poznajú môj hlas. A keď sa mi čo i len jedna stratí, ja ju budem toľko hľadať, až ju nájdem. Mne sa moje ovce netratia, lebo ja som Bohom živých a všetkých ich zhromaždím do môjho ovčinca.´
Kultúra, ktorej najvyšším výrazom je náboženská viera, putuje bosými nohami z krajiny do krajiny a nie na kopytách koní násilných dobyvateľov. A preto s obdivom hľadím na Gábrikovo dielo, zdola od bosých nôh až po vztýčený kríž, ktorý drží v ruke sv. Gorazd. Na počiatku našich dejín nebol meč a šíp, ale Slovo. Slovo ako zbraň a štít, ktoré nás po 1 150 rokov reprezentovalo a chránilo pred zlým človekom. Preto nám sv. Cyril priniesol písmená na naše slová a povedal: ´Každá duša človeka bez písmen, je duša mŕtva.´ Gábrik nie náhodou postavil v tomto súsoší dopredu sv. Gorazda, prvého biskupa z našej krvi, a za ním vedľa seba dvoch svätých bratov zo Solúna.“
Autorom posudku je Akademický maliar Stano DUSÍK, momentálne žijúci a tvoriaci vo Florencii.
- LIBRETO ALEBO SLOVO AUTORA
„Doba veľkomoravská s Rastislavom a Svätoplukom, ako aj so sv. Cyrilom, Metodom a Gorazdom – to sú politické začiatky našich dejín, ale aj základy nášho národného života. Veľká Morava a cyrilo-metodské kresťanstvo sa stali natrvalo historickými míľnikmi našej orientácie. Dodnes tvoria nosné piliere našich životných hodnôt. Najkrajšou kapitolou Veľkej Moravy je pôsobenie solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorí slovenským predkom priniesli v roku 863 slovanské písmo, položili základy slovenskej písomnej kultúry, zaviedli slovanskú liturgiu a vytvorili samostatnú moravsko-panónsku cirkevnú provinciu. Toto historické dedičstvo sa stalo v neskorších storočiach ústrednou otázkou slovenského myslenia i konania.
Úvahy o úlohe Slovákov v strednej Európe a o zmysle ich samostatného politického pôsobenia majú svoje korene v politickej a cirkevnej identite Veľkej Moravy. Tu Slováci nachádzajú aj kolísku jazykovej a etnickej podstaty slovenského národa. Tak sa politické a kresťanské dedičstvo Veľkej Moravy stalo aj základom slovenskej národnej ideológie. Minulosť je mostom, cez ktorý vedú naše cesty do budúcnosti. Preto sa Slováci pri každej vážnej príležitosti pozerajú do dejín Veľkej Moravy, aby si na dedičstve otcov overovali platnosť kresťanských zásad i potrebu politickej slobody ako spoľahlivých hodnôt života. Tradícia Veľkej Moravy, aj keď kresťanstvo i na Slovensku neskoršie prijalo latinský rítus, zostala trvalou hodnotou v živote Slovákov. Veľkomoravská štátna tradícia a cyrilo-metodské kultúrno-náboženské dedičstvo dvíhali slovenské sebavedomie a obranu starobylosti slovenského územia i slovenského národa.
Ján Pavol II. 31. decembra 1980 vyhlásil sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Jozef kardinál Tomko, prvý slovenský kardinál v XX. storočí, uzavrel kapitolu dlhej slovenskej cesty k samostatnej provincii 25. apríla 1991 symbolickými slovami: „Semä zasiate pápežom Jánom VIII. rukami sv. Metoda, pestované mnohými jeho nasledovníkmi, vyklíčilo a vyrástlo do silného, zelenajúceho sa stromu, ktorý búrky spevnili a sekery zaťaté doň zhrdzaveli. Veríme, že poznanie toho minulého dá nám jasné odpovede na dnes tak často proklamované otázky: Kto sme? Odkiaľ sme prišli? Kam kráčame?“ Dosiaľ nám znejú v ušiach významné slová Františka Palackého: ´Mladý štát veľkomoravský, dielo meča, zahynul hneď v pohromách nasledujúceho veku, no dielo ducha vykonané apoštolskou horlivosťou odoláva tisícročiam.´ Slovenská republika, prirodzený a právny domov Slovákov, dielo vôle a rozumu je podložené samostatnou slovenskou cirkevnou provinciou, dielom túžby a srdca od zániku cirkevnej provincie Metodovej, provincie panónsko-moravskej. Čo stojí na takýchto základoch, má platnosť trvalú. Slováci sú potomkami Slovanov veľkomoravských, ktorí si už vtedy ako Sloveni začali vytvárať vlastnú identitu. Potvrdzujú to všetky postavy Veľkomoravskej ríše, od Pribinu, cez Rastislava, Svätopluka až po Gorazda. V tomto historickom procese zohrali Cyril a Metod kľúčovú úlohu. Preto už od čias veľkomoravských sme vyzývaní ´postaviť slovenské meno v medzinárodnom svete na vlastný základ´. Bronzové súsošie sv. Cyrila, Metoda a Gorazda má byť výtvarným vyjadrením týchto skutočností. Jeho objemy, výška a šírka vychádzajú z dispozície priestoru na Hurbanovom námestí v Bratislave.“
Vyjadrenie poskytol autor návrhu akademický sochár Anton Gábrik z Modry.