Slávnostné kokardy so stuhami počas Slávnostného zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti osláv 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Bratislava 22. októbra (TASR) – Dvesté výročie narodenia Ľudovíta Štúra bude pripomínať aj poštová známka, ktorú 23. októbra vydá Slovenská pošta. Známka „Osobnosti: 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra (1815– 1856)“ bude mať nominálnu hodnotu jedno euro.
„Motívom známky je portrét jazykovedca, politika, novinára, filozofa, historika, pedagóga, básnika a vedúcej osobnosti slovenského národného života v období národného obrodenia Ľudovíta Štúra,“ informovala dnes hovorkyňa pošty Stanislava Pondelová.
Súčasne so známkou vyjde obálka prvého dňa s pečiatkou FDC a domicilom obce Uhrovec. „Motívom prítlače FDC je alegorická kompozícia slobody ducha slovenského národa reprezentovaná rozpolenou skalou hradného brala na Devíne, z ktorej vyrastá človek vypúšťajúci sokolov. Na FDC pečiatke je rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci,“ opísala Pondelová.
Pripomenula, že celonárodná spomienka na Ľudovíta Štúra pri príležitosti jeho 200. výročia narodenia sa uskutoční v dňoch 24. – 25. októbra v Uhrovci. V Uhrovskom múzeu v Uhrovci bude 24. októbra počas celého dňa zriadená príležitostná priehradka Poštovej filatelistickej služby s predajom všetkých produktov vydaných k tejto emisii Slovenskou poštou. „Záujemcom bude k dispozícii aj príležitostná poštová pečiatka,“ doplnila hovorkyňa pošty.
Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia, politikom, básnikom, novinárom, vydavateľom, historikom, filozofom, pedagógom, jazykovedcom a kodifikátorom spisovnej slovenčiny. Štúrova spisovná slovenčina bola oficiálne vyhlásená za spisovný jazyk v auguste 1844 na zasadnutí Tatrína v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1845–1848 vydával Štúr Slovenskje národnje novini s prílohou Orol tatranskí.
Ako poslanec za mesto Zvolen bojoval najmä za zlepšenie sociálneho postavenia ľudu a za ponechanie materinského vyučovacieho jazyka. Mal vedúcu úlohu aj pri zostavovaní Žiadostí slovenského národa (1848) adresovaných uhorskej vláde. Na Slovanskom zjazde v Prahe (1848) vystúpil s kritikou rakúsko-uhorskej monarchie, proti ktorej pripravoval s J. M. Hurbanom ozbrojené povstanie.
Štúrove jazykovedné práce Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a Nauka reči slovenskej (1846) mali zásadný význam pre teoretické základy spisovnej slovenčiny. Svojím zápasom za sociálne a národnostné práva slovenského ľudu a fundovaným jazykovedným dielom sa Ľudovít Štúr významne zaslúžil o formovanie slovenského národa v národnom hnutí v 40. rokoch 19. storočia.
