Ilustračné foto Foto: TASR – Milan Kapusta
Bratislava 14. marca (TASR) – Pre veriacich Pravoslávnej cirkvi na Slovensku i vo svete, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, sa až dnes začína sedemtýždňový pôst pred Paschou, teda Veľkou nocou. Je to o päť týždňov neskôr ako napríklad v katolíckej či evanjelickej cirkvi. Takýto rozdiel v dátume slávenia Veľkej noci medzi kresťanskými cirkvami sa vyskytuje väčšinou raz za štyri roky.
Prvú nedeľu po začatí pôstu, tento raz 20. marca, slávia veriaci Nedeľu pravoslávia.
„Pôst je v Pravoslávnej cirkvi obdobím pokánia, pôstnych kajúcnych modlitieb, častejších bohoslužieb, hlbokých poklôn a prísneho pôstu. Veriaci sa v tomto čase duchovne pripravujú na slávenie Paschy a snažia sa zlepšovať vzťahy s inými ľuďmi. Chrámové rúcho i rúcho kňazov v tomto období je červené, čo symbolizuje krv a umučenie Ježiša Krista,“ uviedol pre TASR správca farnosti Pravoslávnej cirkvi v Bratislave Jozef Haverčák.
Ako ďalej povedal, pôst znamená pre pravoslávnych veriacich zdržiavanie sa nielen mäsitých jedál, ale aj mliečnych pokrmov či vajec až do Veľkonočnej nedele, ktorú v tomto roku oslávia 1. mája. Ryba sa počas pôstneho obdobia konzumuje len dvakrát, a to na Kvetnú nedeľu, ktorú pravoslávni kresťania oslávia teraz 24. apríla, a vo sviatok Zvestovania Presvätej Bohorodičke.
Zatiaľ čo Vianoce slávia pravoslávni v niektorých krajinách podľa juliánskeho a v iných podľa gregoriánskeho kalendára, Veľkú noc – Paschu svätia jednotne vo všetkých krajinách podľa juliánskeho kalendára.
Na Slovensku sa podľa štatistík hlási k Pravoslávnej cirkvi okolo 50.000 veriacich. V Bratislave a okolí tvorí komunitu pravoslávnych asi 1500 ľudí.
Od mája 2013 majú pravoslávni veriaci z Bratislavy a okolia k dispozícii nový Chrám sv. Rastislava na Tomášikovej ulici.
