Archívna snímka Foto: TASR
Moskva 22. júna (TASR) – Piesňami vojnových rokov, pamätnými podujatiami v parkoch, múzeách, divadlách, v knižniciach v Moskve, Petrohrade a v mnohých ďalších mestách si ľudia v Ruskej federácii pripomenú Deň pamiatky a smútku. Počas tohto dňa spomínajú na výročie napadnutia už bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) nacistickým Nemeckom. V stredu 22. júna si Ruská federácia pripomenie 75 rokov od začiatku Veľkej vlasteneckej vojny.
Prepadnutím ZSSR v noci z 21. júna na 22. júna 1941, pred 75 rokmi, začala nemecká hitlerovská armáda realizovať operáciu Barbarossa – globálny útok proti Sovietskemu zväzu. Operácia niesla názov podľa panovníka Svätej rímskej ríše Fridricha I. Barbarossu (1122-1190). Zúčastnilo sa na nej vyše 3,5 milióna vojakov, 3500 tankov a 3000 lietadiel.
Ako informoval Ústav pamäti národa (ÚPN) na svojej webovej stránke, do vojny, dobovou propagandou označovanej ako ťaženie proti boľševizmu, sa zapojili aj viaceré štáty v nemeckej sfére vplyvu – Rumunsko, Maďarsko, Taliansko či Fínsko, a jedným z nemeckých spojencov bola aj Slovenská republika.
Ako zdôraznil ÚPN, vstup do vojny sa udial neústavným spôsobom – obídením zákonodarného zboru – Snemu SR. Bez ohľadu na to 24. júna 1941 prekročila Rýchla skupina (od 8. júla premenovaná na Rýchlu brigádu) ako prvá slovenská formácia hranice ZSSR. Za ňou postupoval armády zbor s 50.000 mužmi.
Najvyšší sovietsky predstaviteľ Josif Vissarionovič Stalin (vlastným menom Džugašvili) pred začiatkom útokov dostal od rozviedky niekoľko varovaní o Hitlerovom vpáde do ZSSR, ale neveril, že by Hitler porušil Zmluvu o neútočení, známu ako Ribbentropov-Molotovov pakt z 23. augusta 1939.
V zmluve, ktorú podpísali Ulrich Friedrich Wilhelm Joachim Ribbentrop (1893-1946) a Viačeslav Michajlovič Molotov (1890-1986), sa obe krajiny zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi.
Nemeckú ofenzívu zastavili až obranné opatrenia počas zimného ťaženia (1941-1942) Nemcov na Moskvu. Vtedy prvýkrát padol mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády. Na prelome rokov 1942 a 1943 prešla sovietska armáda do definitívneho protiútoku, postupovala cez Európu a v máji 1945 dobyla Berlín.
Podľa smernice č. 21 mal byť Sovietsky zväz porazený počas jedného ťaženia s bleskovým priebehom (Blitzkrieg).
Pre občanov bývalého ZSSR aj súčasnej Ruskej federácie je 22. jún, prepadnutie krajiny a začiatok Veľkej vlasteneckej vojny jedným z najsmutnejších dátumov v dejinách.
Prezídium Najvyššieho Sovietu Ruskej federácie 13. júla 1992 rozhodlo, že začiatok Veľkej vlasteneckej vojny sa bude nazývať Dňom pamiatky a smútku.
Prezident Ruska vyhlásil 8. júna 1996 začiatok Veľkej vlasteneckej vojny za Deň pamiatky a smútku. V deň 22. júna sa v Rusku spúšťajú zástavy na pol žrde, neorganizujú sa zábavné podujatia a nevysielajú sa zábavné programy a relácie v televízii ani v rozhlase.
