Na snímke verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Foto: TASR/Pavel Neubauer
Bratislava 16. novembra (TASR) – Štát doteraz nevytvoril riešenia, aby prostredníctvom samospráv splnil svoj záväzok zabezpečiť prístup k pitnej, bezpečnej a cenovo dostupnej vode pre všetkých. Na dnešnom brífingu v Bratislave to uviedli zástupcovia Kancelárie verejného ochrancu práv.
Vychádzali pritom z prieskumu o prístupe k pitnej vode a zabezpečení protipožiarnych opatrení v rómskych osadách, ktorý úrad ombudsmanky Jany Dubovcovej zrealizoval v priebehu letných mesiacov v 20 mestách a obciach na Slovensku, najmä na východe krajiny. Informácie získavali prostredníctvom rozhovorov s predstaviteľmi samospráv, terénnymi a sociálnymi pracovníkmi i obyvateľmi obce.
„V šiestich rómskych osadách nie je zabezpečená dodávka pitnej vody z vodovodu, v niektorých z takýchto osád používajú vodu zo studne, ktorá nie je podrobená rozboru,“ konkretizoval jedno zo zistení prieskumov zástupca vedúceho odboru ochrany základných práv a slobôd Kancelárie verejného ochrancu práv Tomáš Čitbaj. „Prístup k pitnej vode nemajú zabezpečený ani mnohí obyvatelia osád, v ktorých môžu využívať vodovod, a to z dôvodu, že prípojka a voda nie je pre nich cenovo dostupná,“ dodal.
Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová uviedla, že štát v súčasnosti nerealizuje v tejto oblasti nielen svoje záväzky, ale ani medzinárodné dohovory. „Ak by štát pokračoval súčasným tempom, svoj záväzok vytvoriť podmienky, aby mal každý prístup k pitnej, bezpečnej a cenovo dostupnej vode, by splnil najskôr v roku 2035,“ vyhlásila. Poukázala tiež na to, že neexistuje jeden konkrétny štátny orgán, ktorý by túto problematiku komplexne riešil.
Ilustračné foto. Foto: TASR/Milan Kapusta
Ombudsmanka preto v rámci navrhovaných opatrení spomína potrebu ustanoviť zákon o pitnej vode, ktorý by určil subjekty povinné zabezpečiť prístup každého k pitnej vode. „Takisto navrhujeme pozmeniť zákon o hmotnej núdzi tak, aby medzi základné životné podmienky zaradil aj prístup k pitnej vode,“ uviedla. Zákon o hmotnej núdzi by mal tiež určiť aj minimálny objem vody, ktorý osoba v hmotnej núdzi potrebuje, a tiež to, že štát dodávku tohto minimálneho množstva vody uhradí.
I v prípade realizácie protipožiarnych opatrení v rómskych osadách verejná ochrankyňa práv poukazuje na základe vykonaného prieskumu na to, že zabezpečenie týchto opatrení je nedostatočné. „Na miestach, kde nie je vodovod, chýbajú hydranty, v niektorých obciach takisto nie je zabezpečená prístupová komunikácia protipožiarnej techniky,“ konkretizovala ombudsmanka. Spomenula aj často sa objavujúci právny dualizmus. „Aj keď starosta vie o nedostatočných protipožiarnych opatreniach v osadách, nevymáha ich dodržiavanie tak ako mimo nej, rovnako v tomto prípade nie sú aktívne ani štátne orgány,“ uviedla ombudsmanka.
Dubovcová preto navrhuje zákonnú úpravu, ktorá by obciam vytvorila podmienky na to, aby mohli zrealizovať preventívne protipožiarne opatrenia – vodovodné hydranty, obecné studne i povinnosť vybudovať a trvalo udržovať prístupové komunikácie pre požiarnu techniku.
