Peter DUBOVSKÝ, ktorý sa narodil 7. mája 1972, začínal s futbalom v bratislavských Vinohradoch. Už ako sedemnásťročný si však obliekol belasý dres Slovana. ,,Keď som Petra videl v doraste, hneď som vedel, že ide o obrovský talent, z ktorého vyrastie ohromný hráč. V tých rokoch a aj v ďalších bol to jasne najlepší futbalista. Vedel strieľať obidvoma nohami, mal skvelú ľavačku,“ hovoril tréner Dušan Galis, ktorý viedol „Dubáka“ v Slovane.
Peter sa stal sa prirodzeným lídrom, bol kamarátsky, ale na verejnosti skôr uzavretý, flegmatický. Odsudzoval divákov, ktorí prišli na futbal, aby dali vulgárne vyznieť svojim hlasivkám. V roku 1992 pomohol Slovanu k zisku česko-slovenského majstrovského titulu a s 27 gólmi sa stal najlepším strelcom ligy. Aj v nasledujúcej sezóne sa s 24 gólmi stal kráľom strelcov. Za Slovan odohral deväťdesiattri súťažných stretnutí a strelil v nich 59 gólov.
V česko-slovenskom drese debutoval ako devätnásťročný v Seville, kde Česko-Slovensko podľahlo domácim Španielom 1 : 2. V štrnástich zápasoch vsietil šesť gólov. Po rozdelení republiky sa stal prirodzeným lídrom slovenskej reprezentácie. Jej dres si obliekol tridsaťtrikrát a dal dvanásť gólov. Medzi nimi je aj hetrik pri víťazstve v Košiciach nad Rumunskom 5 : 2.
Dubovského meno preniklo do futbalovej Európy. Záujem o jeho služby prejavili viaceré tímy. Napokon sa rozhodol v roku 1993 pre jeden z najslávnejších a najúspešnejších klubov Real Madrid ako dovtedy najdrahší slovenský futbalista. Za dve sezóny si však v jeho drese zahral iba v tridsiatich troch zápasoch, v ktorých strelil dva góly, ale stal sa španielskym majstrom i víťazom španielskeho superpohára. Hľadal viac priestoru pre pobyt na ihrisku. Našiel ho v roku 1995 v inom Reale ‒ v severošpanielskom Oviede. V ňom za päť sezón odohral stodvadsať súťažných stretnutí so sedemnástimi presnými zásahmi. Spomienka na Dubovského je v Oviede živá aj po štvrťstoročí.
Posledný májový deň v roku 2000 nastúpil v slovenskom drese v Moskve proti Rusku. Netušil, že to bude jeho rozlúčka s futbalom. „Po zápase nám prezident Slovenského futbalového zväzu František Laurinec volal, že máme výbornú ponuku na turnaj do Japonska. Hralo sa o pekné peniaze,“ spomínal Anton Dragúň, vtedajší asistent reprezentačného trénera Jozefa Adamca. „Keďže to bolo zorganizované na poslednú chvíľu, hráči mali naplánované dovolenky. A tak sme ich my tréneri museli presviedčať, aby ich zrušili. Pamätám si, ako som bol za Peťom v izbe a bavili sme sa, že by si mohol spraviť dovolenku v Japonsku. On chcel všetko odvolať a ísť s nami na turnaj, ale cestovná kancelária mu nechcela vrátiť zálohu. Odišiel teda do Thajska… Škoda, že mu nevrátili peniaze a nešiel s nami do Japonska. Keby bola cestovná kancelária ústretovejšia, mohol žiť.“
Na dovolenke v Thajsku sa pri fotení, ktoré patrilo k jeho záľubám, zrútil z útesu a pád neprežil. Tragická udalosť sa stala pred dvadsiatimi piatimi rokmi 23. júna 2000.
(cky) – Foto: Internet ŠK Slovan Bratislava
