Gorila, teda samotné dialógy v nej obsiahnuté, možno nie sú pravdivé. Je však pravdepodobné, že sa rozhovory udiali tak, ako dostupné spisy uvádzajú. A žiaľ, korupcia v našej spoločnosti je tak zažratá, že ak aj Gorila pravdivá nie je, ťažko uveriť, že by sa podobné rozhovory neodohrávali, napríklad s inými aktérmi a v iných konšpiračných bytoch.
Použitie informačno-technických prostriedkov (ITP), ľudovo povedané odpočúvanie bytu pána Zoltána V. na Vazovovej ulici v Bratislave, označila Slovenská informačná služba registratúrnym číslom č. p. 63/950-D-241-34/2005-S. Stalo sa tak 21. 11. 2005. V tom čase SIS viedol osobný nominant Mikuláša Dzurindu – Ladislav Pittner.
■ MOMENTKA SÚČASNOSTI
Na Vazovovej ulici v Bratislave býval istý Peter M., s krycím menom Holúbek. V roku 2005 pracoval ako vedúci analytického piateho oddelenia SIS. Vazovova ulica je určená na premávku električiek, je do nej obojstranne zakázaný vjazd motorových vozidiel. Napriek tomu pred domom, v ktorom býval Holúbek, často parkovali vládne limuzíny a zastavovali tam autá, z ktorých, podľa svedkov a vedúceho piateho oddelenia, vystupovali predstavitelia istej finančnej skupiny. Kroky návštevníkov vždy smerovali do bytu podnikateľa Zoltána V. Bol to sused „siskára“ Holúbka. Zaujímavé je, že Zoltán V. je v Obchodnom registri SR v tom čase zapísaný (okrem množstva ďalších zápisov) aj ako predseda dozornej rady spoločnosti Malchárek Racing, ktorej konateľom je na tom istom zápise Ing. Jiří Malchárek. O prepojení Zoltána V. na istú finančnú skupinu svedčí skutočnosť, že v súčasnosti právnici, ktorí zastupujú túto finančnú skupinu, vedú spory na ochranu aj v mene Zoltána V.
■ NEZNÁMY ZNÁMY
Zoltán V. má odbornú prax u „kukláčov“. Tam tiež slúžil spolu s Jánom R., exsiskárom, ktorý v súčasnosti v medziach zákona naznačuje, čo z prepisov odpočúvania je na spisoch Gorila a Gorila I pravdivé. Zoltán V. pre istú finančnú skupinu vykonáva spravodajskú ochranu. Okrem iného mal – podľa spisov Gorila – za úlohu zabezpečiť aj prevádzku konšpiračného bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Podľa záznamov ho využíval aj spolumajiteľ skupiny Jaroslav H. Zoltán V. mal zaistiť aj ochranu tohto objektu pred odpočúvaním, čo sa mu zjavne nepodarilo. „Napichli“ ho práve od suseda Jána R. V byte na meno Zoltána V. sa podľa prepisu odpočúvania stretávali nielen zaujímavé osoby z finančného a politického prostredia, novinári a agenti, ale rátali sa tam aj rôzne vysoké sumy peňazí v hotovosti. Napríklad od 14. 2. 2006 do 17. 2. 2006 v tom byte istý človek nahlas prepočítal sumu medzi 20 až 30 miliónmi korún.
■ ODPOČÚVANIE POTVRDILI
Po masovom šírení spisov Gorila na internete v nedávnom období sa viacero občanov –nezávisle od orgánov činných v trestnom konaní – obrátilo na príslušný súd so žiadosťou, aby im na základe infozákona súd potvrdil zákonné použitie ITP prostriedkov v súvislosti s aférou Gorila. Takéto potvrdenie existuje napríklad aj na oficiálnej korešpondencii súdu pod značkou Spr 6003/12 zo 4. januára tohto roku. Krajský súd v Bratislave na Záhradníckej ulici v nej potvrdil, že „eviduje a vedie písomnosti pod týmito označeniami (spisovnými číslami) Ntt-3-D-287912005, Ntt-2-D-10012006 a ntt-3-D-482t2006“.
Spis Gorila a Gorila I, ktorý má redakcia k dispozícii a ktorý obsahuje vyše sto strán textu, zahŕňa aj nasledujúcu pasáž, ktorú uverejňujeme bez jedinej úpravy: „Sudca KS Bratislava dňa 23. 11. 2005 na základe vyššie uvedenej žiadosti vydal rozhodnutie pod č. p. Ntt-3-D-2879/2005 na dobu od 23. 11. 2005 do 23. 5. 2006. Dňa 26. 1. 2006 pod č. p. 63/950-D-284-8/2006-S bol požiadaný Krajský súd o udelenie súhlasu na ITP – sledovanie a vyhotovovanie s tým súvisiacich obrazových záznamov na záujmovú osobu Zoltán VARGA, ktorú sudca KS schválil rozhodnutím č. p. Ntt-2-D-100/2006 dňa 26. 1. 2006 na dobu do 26. 7. 2006. Na základe rozhodnutia sudcu Ntt-3-D-2879/2005 informovať ho jedenkrát za 3 mesiace o stave využívania ITP „Gorila“ písomnosťou č. p. 63/950-D-284-26/2006-.“
Médiá, ale aj niektorí politici podsúvajú verejnosti názor, že spisy Gorila boli skartované a že sa už nič nedá vyšetriť. SNN zisťovali u odborníkov, ako to naozaj je. Aj keď nosič so zvukovou stopou už nemusí existovať, lebo v zmysle zákona by ani nemal, viacerí nám potvrdili, že registratúry zostávajú. Čísla spisov, textový archív, to všetko zostáva. A navyše, našim novinám sa zo zdroja blízkeho tajným službám podarilo zistiť, že je takmer stopercentná pravdepodobnosť, že niekto vlastní kópiu zvukových záznamov z odpočúvania. Tie si vraj agenti robia „úplne bežne“.
Ivan BROŽÍK