POZNÁMKA
Eva ZELENAYOVÁ
Vo voľbách v roku 1990 získalo KDH 19,2 percenta hlasov, ale už o dva roky neskôr len 8,88. Pritom Slovensko je jedným z najreligióznejších štátov Európy, kde sa ku kresťanstvu hlási vyše 70 percent obyvateľov. Ani v nasledujúcich voľbách nedosiahlo „úspech“ z roku 1990, takže je namieste otázka, čím to je? Niektorí účastníci prvého snemu KDH tvrdia, že ich sklamali politici už vtedy, lebo sa vyslovili proti vyhláseniu zvrchovanosti Slovenska. Napokon KDH bolo jedinou stranou, ktorá v parlamente hlasovala proti prijatiu deklarácie o zvrchovanosti Slovenska.
Dištancovanie sa politikov KDH od komunizmu a pritom ich aktívna spolupráca so stranami, ktoré boli pokračovateľmi komunistickej ideológie, výrazne stranu kompromitovalo. A nielen to. Hoci liberalizmus je v priamom rozpore s konzervativizmom kresťanov, KDH ochotne vstupovalo do koalícií s liberálnymi stranami. Či už to bola ANO alebo SaS. Zorientovaní voliči na Slovensku preto nemajú problém vidieť, že KDH nie je stranou kresťanov, čo napokon pred voľbami v roku 1994 jednoznačne priznal vtedajší predseda hnutia Ján Čarnogurský.
V súčasnosti adresuje katolíkom otvorený list aktivista a ateista Juraj Mesík a vyzýva ich, „aby morálnych relativistov a chamtivých ľudí vo voľbách nevolili“. Koho tým myslí, je z textu jasné – KDH na čele s Jánom Figeľom. Figeľova chamtivosť nie je neznáma, ale vedľa chamtivosti niektorých politikov z ostatných strán, s ktorými KDH bolo a je ochotné vstupovať do koalícií, je priam úsmevná. O tom však Mesík nehovorí. Mesík spolu s ďalším aktivistom, ľavičiarom a kozmopolitom Chmelárom, išli na kandidátku 99 %. S veľkými plánmi na umravnenie slovenskej politickej scény. Na tlačovej konferencii Chmelár sebavedome vyhlásil, že zakladatelia iniciatívy 99 % splnili ich požiadavky – zverejniť financovanie hnutia, podporiť zmenu financovania politických strán a presadzovať tzv. občiansku ústavu. Nuž, ale o týždeň bolo všetko inak a Chmelár s Mesíkom opustili 99 %. Stalo sa tak začiatkom decembra, no už pred Vianocami adresoval Mesík katolíkom svoj manifest. Za zdanlivo dobrým úmyslom odradiť katolíkov, aby nevolili morálnych relativistov a chamtivých katolíckych politikov, sa vyníma tvrdý útok nielen na slovenských katolíkov, ale na kresťanstvo vôbec. Mesík pripomína „temnú kampaň závisti a nenávisti“, na ktorej konci „bolo na Slovensku zbavených občianskych práv a majetku 89 tisíc našich židovských spoluobčanov...“ a pýta sa: „Je to náhoda alebo nejaká temná zákonitosť, že sa to opäť stalo v réžii katolíckych politikov?“
Utrpenie Židov i milióny obetí priniesla druhá svetová vojna. A tú nerežírovali katolícki, ale naopak, ateistickí politici. Protináboženské ateistické režimy len v minulom storočí a za niekoľko rokov priniesli obrovské vyvražďovanie obyvateľstva. Či už Hitlerom, Stalinom alebo Maom. V súčasnosti sme svedkami toho, čoho je schopný americký neoliberalizmus.
Aj ďalšie riadky Mesíkovho manifestu sú plné „milých“ slov: „Možno som nepostrehol, ako sa učenie cirkvi za ostatných 20 rokov zmenilo a zrelativizovalo, možno je už naozaj tou najhlavnejšou ambíciou mnohých slovenských katolíkov a cirkvi zachovať si politický vplyv, aby nedajbože nedošlo k odluke cirkvi od štátu...“
Mesík nie je nováčik v politike, roky pracuje v treťom sektore a v komunálnej politike. So zahraničnými inštitútmi tretieho sektora je dlhodobo previazaný. Jeho otvorený útok na katolícku cirkev nemožno prehliadnuť ani považovať za náhodu. O čo teda ide protináboženským aktivistom? Iste nie o KDH, kde sa sústreďuje zlomok voličskej základne Slovenska. Ale KDH je synonymom kresťanstva. Preto bolo treba útočiť na politikov KDH. Mesík ako ateista a posol grémia tretieho sektoru či Nadácie otvorenej spoločnosti nie je najlepším „bratom“ (ako sa sám definuje) pre kresťanov. Jeho otvorený list je listom falošného proroka, pred akými Ježiš vystríhal. Faktom však je, že religiózne Slovensko i pomocou kresťanských politikov ovládol neoliberalizmus. A to je vážna výzva aj pre katolíkov v nasledujúcich voľbách.